Brachypelma klaasi
Moderátori: Sceptic, bebekexxx
- >raDex<
- Príspevky: 187
- Dátum registrácie: 18. Decembra 2006, 12:57
- Bydlisko: ČR Ostrava
- Kontaktovať užívateľa:
Brachypelma klaasi
Zdravíčko, včera jsem si z burzy donesl dva pavoučky tohoto druhu. Jaké máte zkušenosti?
Často píšu bez diakritiky, omlouvám se.
[ >raDex< ]
[ >raDex< ]
- Sceptic
- Administrátor stránky
- Príspevky: 2392
- Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
- Bydlisko: ZA
- Kontaktovať užívateľa:
Par mojich poznamok, ktore som si robil pri studovani tohto druhu.
Vyskyt tohto druhu je Mexiko, Pacificke pobrezie do roku 2000 ju vo vedeckych pracach uvadzaju ako malu, izolovanu populaciu.
Samica kladie do kokona 400 – 800 vajiciek. Kokon robieva v obdoby april, maj. Pricom sa o neho nasledujuce 2,3 mesiace stara. Pozorovane parenia boli zaznamenane november, februar. V 23 novembra o 10.30 bola namerana teplota 27 stupnov a 89 percentna vzdusna vlhkost a o 17:00, 27 stupnov a 87 percentna vzdusna vlhkost. Samec sa priblizuje ku samici postupne. Najprv jej dava znamenie na pavucinove vlakna, ktore su vsade dookola nory samice. Parenie je sprevadzane obojstrannym bubnovanim. Nasledovalo klasicke parenie, kde samotny akt spojenie trval od 67 do 196 sekund pri pozorovanych 3 pareniach. Pokusi o preparenie v dvoch pripadoch zlyhali (samica zautocila) a v jednom pripade sa samec opat spojil so samicou na 256 sekund.
Ako zaujimavost by som uviedol, ze jeden zo samcov B. klaasi, ktory paril samicu „polozil“ vlastnu pavucinu v okoli nory samice cez jej vlastnu pavucinu. Predpoklada sa, ze tymto sposobom dava najavo inym samcom, ze samica uz bola parena. Dalsi akt parenia u takto poznacenej samici nebol pozorovany. Pravdepodobne sa jedna o chemicku alebo dotykovu stopu.
Po prvom zvleku ostavaju mladata v nore okolo 3 tyzdnov kym ju definitivne opustia. Juvenilne stadia toho druhu si robia prechodne ukryty az kym si nenajdu vhodnu noru kde pobyvaju vela rokov. Nory maju horizontallny charakter ukonceny komorkou. Kormorky mozu byt aj dve, jedna sluzi na zvliekanie, v druhej kde travi noc a poziera potravu. Hlbka je samozrejme odlisna od veku jedinca najvyssa uvedena hodnota hlbky nory je 2 metre. Okolie novy byva opradene pavucinou ako znamenie pre samca, ze samica je pritomna. Je pravdepodobne, ze pavucina obsahuje okrem ineho aj rozne chemicke interakcie, ktore jednotlive druhy rozoznavaju. Tento vyskum je vsak v pociatocnej fazy (osobna poznamka). Samice dosahuju reprodukcnu dospelost medzi 8-9 rokov a samce 6-8. Tento vyvoj je pozorovani vo volnej prirode avsak v teraristickom hobby je pri neziaducom vykrmovani tento vyvoj minimalne u samca skratit (osobna poznamka). Uvadza sa 20-30 rocna zivotnost u samic pri 5 – 7,5 cm v tele.
Pozorovane kusy sa vyskytovali v nasledovnom habite - tropicky nizinny listnaty les, tvoreny ryolitom a bazaltom. Prostredie je bohate na rastliny, nizsie dreviny. Poda je piesocnata a malo obsahujuca iny organicky material. Podnebie je klasicke sezonne striedanie obdobia sucha a dazda. Obdobie dazdov je od juna do decembra, vyska rocnych zrazok je 707 mm. Teplota je relativne konstantna. Priemerna teplota namerena v auguste je 32 stupnov (v polovici obdobia dazdov), februar 29 stupnov (v polovici obdobia sucha). Potravu im okrem hmyzu tvoria aj mensie plazy a zaby.
Vyskyt tohto druhu je Mexiko, Pacificke pobrezie do roku 2000 ju vo vedeckych pracach uvadzaju ako malu, izolovanu populaciu.
Samica kladie do kokona 400 – 800 vajiciek. Kokon robieva v obdoby april, maj. Pricom sa o neho nasledujuce 2,3 mesiace stara. Pozorovane parenia boli zaznamenane november, februar. V 23 novembra o 10.30 bola namerana teplota 27 stupnov a 89 percentna vzdusna vlhkost a o 17:00, 27 stupnov a 87 percentna vzdusna vlhkost. Samec sa priblizuje ku samici postupne. Najprv jej dava znamenie na pavucinove vlakna, ktore su vsade dookola nory samice. Parenie je sprevadzane obojstrannym bubnovanim. Nasledovalo klasicke parenie, kde samotny akt spojenie trval od 67 do 196 sekund pri pozorovanych 3 pareniach. Pokusi o preparenie v dvoch pripadoch zlyhali (samica zautocila) a v jednom pripade sa samec opat spojil so samicou na 256 sekund.
Ako zaujimavost by som uviedol, ze jeden zo samcov B. klaasi, ktory paril samicu „polozil“ vlastnu pavucinu v okoli nory samice cez jej vlastnu pavucinu. Predpoklada sa, ze tymto sposobom dava najavo inym samcom, ze samica uz bola parena. Dalsi akt parenia u takto poznacenej samici nebol pozorovany. Pravdepodobne sa jedna o chemicku alebo dotykovu stopu.
Po prvom zvleku ostavaju mladata v nore okolo 3 tyzdnov kym ju definitivne opustia. Juvenilne stadia toho druhu si robia prechodne ukryty az kym si nenajdu vhodnu noru kde pobyvaju vela rokov. Nory maju horizontallny charakter ukonceny komorkou. Kormorky mozu byt aj dve, jedna sluzi na zvliekanie, v druhej kde travi noc a poziera potravu. Hlbka je samozrejme odlisna od veku jedinca najvyssa uvedena hodnota hlbky nory je 2 metre. Okolie novy byva opradene pavucinou ako znamenie pre samca, ze samica je pritomna. Je pravdepodobne, ze pavucina obsahuje okrem ineho aj rozne chemicke interakcie, ktore jednotlive druhy rozoznavaju. Tento vyskum je vsak v pociatocnej fazy (osobna poznamka). Samice dosahuju reprodukcnu dospelost medzi 8-9 rokov a samce 6-8. Tento vyvoj je pozorovani vo volnej prirode avsak v teraristickom hobby je pri neziaducom vykrmovani tento vyvoj minimalne u samca skratit (osobna poznamka). Uvadza sa 20-30 rocna zivotnost u samic pri 5 – 7,5 cm v tele.
Pozorovane kusy sa vyskytovali v nasledovnom habite - tropicky nizinny listnaty les, tvoreny ryolitom a bazaltom. Prostredie je bohate na rastliny, nizsie dreviny. Poda je piesocnata a malo obsahujuca iny organicky material. Podnebie je klasicke sezonne striedanie obdobia sucha a dazda. Obdobie dazdov je od juna do decembra, vyska rocnych zrazok je 707 mm. Teplota je relativne konstantna. Priemerna teplota namerena v auguste je 32 stupnov (v polovici obdobia dazdov), februar 29 stupnov (v polovici obdobia sucha). Potravu im okrem hmyzu tvoria aj mensie plazy a zaby.
Kód: Vybrať všetko
Yáñez M, Locht A and Macías-Ordóñez R (1999) Courtship and mating behaviour of Brachypelma klaasi
Yáñez, M. & G. Floater (2000): Spatial distribution and habitat preferences of the endangered tarantula, Brachypelma klaasi
-
- Príspevky: 68
- Dátum registrácie: 29. Apríla 2008, 23:59
- Bydlisko: Košice
- Kontaktovať užívateľa:
B.Klaasi
Prešiel rok a moj neurčeny jedinec vyrástol z 2 hého na 7 zvlek. Intervali medzi zvlekmi boli spravidla 2 mesiace. Väčší rozdiel bol až teraz 2.9.2009 6 zvlek a dnes 22.2.2010 7 zvlek.... chov nenáročný....vzdušnosť cca 70 % teploty v izbe sa mi držia na cca 22 stupnov. Potravu príjma bez problémov. V krabičke nahrnul lignocel na jednu stranu. Pozoroval som občasné hladovky (1 mesiac až 2 ). Mohli by ste tu niekto uploadnuť fotky vašich chovancov. ďakujem
- Jednasest
- Príspevky: 837
- Dátum registrácie: 23. Júna 2009, 19:41
- Bydlisko: Prešov
- Kontaktovať užívateľa:
niekolko fotiek mozes najst tu
http://galeria.lasiodora.sk/thumbnails.php?album=124
http://galeria.lasiodora.sk/thumbnails.php?album=124
Môj web
Hľadám samca Acanthoscurria juruenicola NEMUSI BYT ADULT kupim/vymenim/pol kokona.
Boaedon fuliginosus predaj
Hľadám samca Acanthoscurria juruenicola NEMUSI BYT ADULT kupim/vymenim/pol kokona.
Boaedon fuliginosus predaj
- Jednasest
- Príspevky: 837
- Dátum registrácie: 23. Júna 2009, 19:41
- Bydlisko: Prešov
- Kontaktovať užívateľa:
aha, som myslel ze si este nevidel tie fotky
Môj web
Hľadám samca Acanthoscurria juruenicola NEMUSI BYT ADULT kupim/vymenim/pol kokona.
Boaedon fuliginosus predaj
Hľadám samca Acanthoscurria juruenicola NEMUSI BYT ADULT kupim/vymenim/pol kokona.
Boaedon fuliginosus predaj
- Sceptic
- Administrátor stránky
- Príspevky: 2392
- Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
- Bydlisko: ZA
- Kontaktovať užívateľa:
Re: Brachypelma klaasi
Brachypelma klaasi, dole samec.
- Prílohy
-
- klaasi 1.JPG
- (152.84 KiB) 126 stiahnutí
-
- Brachypelma klaasi macho.jpg (88 KiB) 5249 zobrazení
- Sceptic
- Administrátor stránky
- Príspevky: 2392
- Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
- Bydlisko: ZA
- Kontaktovať užívateľa:
Re: Brachypelma klaasi
Kód: Vybrať všetko
Yánez, M. 1999. Taxonomía y biología de Brachypelma klaasi (Schmidt et Krause, 1994) (Araneae: Theraphosidae). Tesis de maestría, Facultad de Ciencias, UNAM, 87 pp.
Re: Brachypelma klaasi
Keby boli uvedené ešte hodnoty vlhkosti a teploty v dannom období, tak je to ukážkový návod ako kopírovat obdobie v prírode v terárku, za účelom úspešneho odchovu
- Sceptic
- Administrátor stránky
- Príspevky: 2392
- Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
- Bydlisko: ZA
- Kontaktovať užívateľa:
Re: Brachypelma klaasi
Problem je, ze prace co su uvedene v tejto teme sa podla mna rozchadzaju v hodnotach ako teplota, vzdusna vlhkost. Posledna menovana praca podla, ktorej je spracovany harmonogram ma hodnoty uplne ine aj ked autor participoval na vsetkych 3 pracach o tomto rode. V tabulke neudava priemerne teploty ale denny zaznam pravidelne namerany o 12:00. Hned ako budem mat cas to sem nahodim.
Napr:
Yáñez, M. & G. Floater, 2000 uvadza tvorbu kokona april-maj a ten isty autor Yáñez, M., 1999 uvadza v harmonograme februar - marec .
viewtopic.php?p=22015#p22015 - mas tam nieco malo o teplotach
Pripravujem mapu vyskytu Brachypelma spp. a podla toho si chovatel moze pozriet priemerne teploty na danom mieste.
Napr:
Yáñez, M. & G. Floater, 2000 uvadza tvorbu kokona april-maj a ten isty autor Yáñez, M., 1999 uvadza v harmonograme februar - marec .
viewtopic.php?p=22015#p22015 - mas tam nieco malo o teplotach
Pripravujem mapu vyskytu Brachypelma spp. a podla toho si chovatel moze pozriet priemerne teploty na danom mieste.
- Z0oMb3E
- skúsený chovateľ
- Príspevky: 1586
- Dátum registrácie: 18. Januára 2009, 18:16
- Bydlisko: Lipt. Osada
- Kontaktovať užívateľa:
Re: Brachypelma klaasi
hladany vyraz: "brachypelma klaasi distribution"
vysledky hladania:
vysledky hladania:
Kód: Vybrať všetko
http://www.mantid.nl/tarantula/klaasi.html
Okrem toho čo neviem, viem všetko! (Sokrates)