Acanthoscurria sp. pet trade insubtilis

[S-Ljuke]

to Sceptic: Ok diky pane, presne tohle jsem chtel slyset. Nazor zkusenyho chovatele! Pavouk je stale nazivu, nicmene stav se nelepsi i presto ze prijala mrtveho vrcka.

[Razor]

Ahojte, konečne sa dnes zvliekol samec A. insubtilis, avšak samica práve požiera neoplodnený kokon, ktory vytvorila už 2x takto pred rokom. Malého pavúčika som dostal 10.7. 2007 a 27.5. 2009 dospel na adult samca, ktorý už musí splniť svoju úlohu načo bol vytvorený Toto bude môj druhý pokus tak držte palce. Čo sa týka veľkosti tento samec je vačší ako ten minulý...chcem určitú dobu počkať a neuponáhľať to, bola by škoda 2 roky vykrmovania zahodiť za 1 deň.

Foto samca:

malý prcek: 1-2 zv. (mimochodom požiera komára )

sory za kvalitu, vtedy som ešte nemal k dispozícii foťák

a konečne adult samec, ako nám pekne vyrástol

samec je 9-10 zv.

[terno]

adult samec cerstvo po zvleku...zaujemcovia SS

[NANUK1992]

Chcel by som sa spýtať , je tento pavúk toxicky významný ?

[zaciatocnik]

myslím že ee ...

[oskar]

myslíš zle.., všetky acanthoscurrie SÚ toxicky významné!

[otikdb]

Geniculata nieje, ma len vyssiu toxicitu ako Brachypelmy.

[Lorenzo]

Všichni američtí zástupci čeledi Theraphosidae, včetně rodu Acanthoscurria,
jsou toxicky nevýznamní. Účinnějšími toxiny disponuje většina rodů pocházejících z Afriky, Asie a Austrálie. Problematiku chovu rodu Acanthoscurria vidím spíše v nepříjemných obraných chloupcích.

[Blondi :)]

mylím, že zástupcovia čeľade Theraphosidae žijú aj v Ázii a Afrike, sú to len iné podčeľade, než Acanthoscurria, napr. podčeľade Eumenophorinae, Poecilotherinae, Ornithoctoninae... ak sa mýlim, opravte ma

[the_zako]

To niesu ziadne bite reporty? Osobne si nemyslim ze by pohrizenie acanthoscurrie bol taky pruser ako haplopeliem, pterinov...

[oskar]

Ja sa nejdem hadat, aj tak je to tu rozoberane uz stokrat, staci hladat, a nesuhlasim ani celkom s tym, ze by toxicita acanthoscurrii bola vyssia ako u niektorych brachypeliem, (viz. tema toxicita, str. 4), hlavny problem vidim v mnozstve jedu, ktore je u acanthoscurrii obrovske a po druhe v tom, ze acanthoscurrie nikdy nevahaju uhryznut, na tak velke pavuky su dost mrsne, rychle a agresivne, urcite sa pri nich oplati davat dobry pozor a byt opatrny, ja by som sa s nimi nezahraval a ani ich neodporucal ako vhodne pavuky pre zaciatocnikov. Inak konkretne u A. gomesiany, je, pokial sa nemylim, dolozeny pripad usmrtenia cloveka, aj ked podrobnosti neviem a urcite tam hralo rolu ajmnoho inych okolnosti. A aj tu na stranke bol uz rozoberany pripad uhryznutia geniculatou a dotycny mal okrem ineho niekolko dni, ci dokonca tyzdnov hnacku, cize take uhryznutie, urcite nie je prijemne zo ziadneho hladiska

[Milan.svk]

lenze prave oto ide ze mnozstvo jedu moze zvysit nebezpecnost toho ktoreho druhu
vezmi si to na priklade - pakobra (z niekadial z australie a nepametam si latinske meno) - smrtelna davka jedu je okolo 40 mg? ale ona ti vpravi do tela 120-150mg, coje dost fatalna davka, zato nasa "obycajna" vretenica vipera berus je z tohto ohladu daleko toxickejsia a smertelna davka jedu je 15mg a prirovnava sa toxicitou k rodu crotalus (mam to z dakadial z netu) ... ale dospelka samica vyprodukuje len okolo 10-12mg na jedno uhryznutie ... avsak testy na viacerych vreteniciach ukazali ze to moze byt od 8 do 18 a myslim si ze aj viac mg a teda su relativne nebezpecne ...
takze toxicita jedu obcas neodraza skutocnu nebezpecnost toho ktoreho tvora

[adi]

Všichni američtí zástupci čeledi Theraphosidae, včetně rodu Acanthoscurria,
jsou toxicky nevýznamní. Účinnějšími toxiny disponuje většina rodů pocházejících z Afriky, Asie a Austrálie. Problematiku chovu rodu Acanthoscurria vidím spíše v nepříjemných obraných chloupcích.

Acanthoscurria spp. vsetky zatial patria medzi toxicky vyznamne. Aj ked sa vravi, ze geniculata nie je ... dovolim si tvrdit, ze urcite je.

Ak mas podklady k tomu, ze tato teoria bola vyvratena. Sem s nimi.

Zatial su tieto pavuky maly fenomen ako napr. Ephebopus spp. ( jediny ma obranne chlpky na pedipalpach) - maju silny jed aj obranne chlpky - taky fenomen. Ale tych bude v risi pavukov urcite viacero.

[oxYgen]

každé uhryznutie je nepríjemné a myslím si, že ani jeden chovateľ netúži po tom, aby bol uhryznutý čiže je jedno, či patrí Acantoscurria medzi toxicky významné vtáčkare alebo nie, mali by sme sa k pavúkom správať tak, aby nás nepohrýzli a keď už sa porovnáva jed Acantoscurii vs Brachypelma tak v jednom výzkume bolo zverejnené, že Acanthoscurria spp. zabije myš do 20 minút od uhryznutia a napríklad taká Brachypelma smithi až za viacej ako hodinu.

A ešte citát z knihy Sklípkani - Kovařík

Mezi americkými sklípkany čeledi Theraposidae nebyly odhaleny druhy člověku vysloveně nebezpečné. Jedinou výjimkou je možná Acanthoscurria juruenicola z Brazílie, které se podle Bucherla (1971) obávají indiáni.

Ďalej sa uvádza, že pokusy na amerických vtáčkaroch zistili, že ich jed nie je príliš účinný na teplokrvných živočíchoch tažších ako 0,5kg (Bucherl, 1962)

[Milan.svk]

hmm mohol by sa spravit maly test ... kupit te striekacky pre diabetikov ... zobrat zastupcov viacerych rodov ... par mysi alebo lepsie vacsich potkanov ... stopky ... skumavky ... vzdy zobrat do striekacky rovnake mnozstvo jedu a vpichnut ho potkanovy niekam dozadku pak porovnat cas smrti potkana, celkove mnozstvo jedu v skumavke ... a je tak aky taky naznak nebezpecnosti ... ale te informacie brat z veeeeelkou rezervou a hlavne sa stim asi ani moc nechvalit nejaky organizaciam proti tyraniu zvierat

[oxYgen]

taký výzkum sa už spravil, len na myšiach..tak načo ho opakovať aj na potkanoch? a výsledky toho výzkumu su zavesené aj na tomto fóre

[Milan.svk]

ale ja som myslel vyskum zamerany prave na acanthoscurrie vs. ine rody

[Lorenzo]

mylím, že zástupcovia čeľade Theraphosidae žijú aj v Ázii a Afrike, sú to len iné podčeľade, než Acanthoscurria, napr. podčeľade Eumenophorinae, Poecilotherinae, Ornithoctoninae... ak sa mýlim, opravte ma

právě proto jsem psal: američtí zástupci čeledi Theraphosidae

Aj ked sa vravi, ze geniculata nie je ... dovolim si tvrdit, ze urcite je.

lenze prave oto ide ze mnozstvo jedu moze zvysit nebezpecnost toho ktoreho druhu

konkrétně o tomto druhu Kovařík (2006) píše konkrétní údaje o množství a účincích jedu. Jak to psal oxYgen v příspěvku výše. Obavy indiánů z A.juruenicola jsou přehnané a pravděpodobně neopodstatněné. Klátil (2008)

[adi]

este poznamocka

Knihy od takych ludi su urcite velmi vyznamne. Ale treba brat na zretel, ze co sa tyka pavukov. Vyskum bol a v podstate je este v plienkach. Aj ked uz dost pokrocil Takze niektore udaje mozu byt troska nepresne.

[oxYgen]

to máš pravdu adi, preto sa dejú aj zmeny v taxonómii neustále, no bohužial sa zatiaľ musíme držat údajov, ktoré sú aspoň ako tak pravdivé, keďže písať len hypotézy bez konkrétnych faktov a dôkazov je zbytočné

[Milan.svk]

co sa tyka strachu indianov z A.jurenicola ... zase oni sa jej aj mozu bat lebo indiani v juznej amerike (aspom vo filmoch) nedisponuju nejakym extra telesnym vzrastom ... a ked k tomu pripocitas infekciu uprostred dzungle myslim ze ich strach je opodstatneny - zas len dohady

[sharky]

hmm mohol by sa spravit maly test ... kupit te striekacky pre diabetikov ... zobrat zastupcov viacerych rodov ... par mysi alebo lepsie vacsich potkanov ... stopky ... skumavky ... vzdy zobrat do striekacky rovnake mnozstvo jedu a vpichnut ho potkanovy niekam dozadku pak porovnat cas smrti potkana, celkove mnozstvo jedu v skumavke ... a je tak aky taky naznak nebezpecnosti ... ale te informacie brat z veeeeelkou rezervou a hlavne sa stim asi ani moc nechvalit nejaky organizaciam proti tyraniu zvierat

kde su tie vysledky nevies ?

[Sceptic]

viewtopic.php?p=2687#p2687

[sharky]

ta moja 1 zv dost rada zere len sa mi nikdy nepodari ju odfotit . stale je skoro v nore alebo neviem zamerat poriadne

[Sceptic]

Status Acanthoscurria insubtilis v pet trade biznise sa nam trochu zamotava. Momentalne su v chove dve rozne druhy, ktore sa na seba podobaju avsak obe maju velmi odlisne spermateky. Ta odlisnost je taka velka, ze nemoze ist ani o lokalitnu vynimku. Obe sa predavaju pod nazvom Acanthoscurria insubtilis.

V prispevku si ich odlisime cislo 1 a 2. Cislo 1 je ta co ma spermateku v tvare „srdca“ a cislo 2 ta co ma pekne vyrazne semenne receptakuly.

Zial Acanthoscurria insubtilis je popisana len podla samca a momentalne neexistuje ziadny popis samice. To by niekto musel doviest mlade z lokality vyskytu Acanthoscurria insubtilis v Bolivii a porovnat najprv samca s opisom a nasledne opisat samicu co silne pochybujem, ze sa tak niekedy stalo, ziadna zmienka o tom neexistuje.


Acanthoscurria 1 – predavana pod nazvom Acanthoscurria insubtilis


Acanthoscurria 1 – spermateka

Acanthoscurria 1 - podla tvaru „srdieckovej“ spermateky a nalezu stridulacneho ochlpenia na pedipalpe trochanter a trochanter I splna kriterium, ze bola aspon rodovo zaradena spravne.
______________________________________________________________________________________________________



Acanthoscurria 2 - predavana pod nazvom Acanthoscurria insubtilis


Acanthoscurria 2 – spermateka.


stridulacne stetiny na trochanter pedipalpa (Acanthoscurria 2)


stridulacne stetiny na trochanter I (Acanthoscurria 2)

Mladata tejto samice boli pred 5 - 6 rokmi na Slovensku predavane ako uspesny odchov pod nazvom Acanthoscurria insubtilis.


Acanthoscurria 2 ma sice stridulacne ochlpenie na pedipalpe trochanter a trochanter I, co je typicke pred rod Acanthoscurria avsak spermateka je odlisna no s prizmurenymi ocami by som mohol potvrdit, ze tiez je spravne rodovo zaradena. Pri tomto pavukovi treba na 100 percentnu ID vidiet aj samca. Ak ma len jeden tibilany vybezok patril by tento pavuk pod rod Acanthoscurria. Avsak s prihladnutim na rody (Citharacanthus, Cyrthopholis, Nesipelma, Phormictopus), ktore maju stridulacne stetiny na pedipalpe trochanter a trochanter I sa to javi malo pravdepodobne, ze ide o iny rod. Nikdy vsak nehovor nikdy.

S kludom si prepiste v zozname svoje Acanthoscurria insubtilis na neznamy druh. Kedze oba odlisne pavuky koluju v chovoch uz par rokov je dost mozne, ze doslo ku krizeniu. Status originalnej Acanthoscurria insubtilis je neznamy. Len jedna z mnohych nepresnosti, ktorym sa budeme casom venovat.

Ako pikosku uvediem , ze sa tu dokonca predavala Acanthoscurria insubtilis, ktora bola dodatocne urcena ako Grammostola sp..