Pachistopelma rufonigrum
Moderátori: Sceptic, bebekexxx
-
Sceptic
- Administrátor stránky
- Príspevky: 2392
- Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
- Bydlisko: ZA
- Kontaktovať užívateľa:
Pachistopelma rufonigrum
Specificky mikrohabitat a zmena sfarbenia pocas ontogenezi vtackara Pachistopelma rufonigrum
Zmena sfarbenia pocas ontogenezi vtackara nam nie je az taka neznama. Podobny pripad ako Pachistopelma rufonigrum je stromovy druh Avicularia versicolor a ine pavuky. Na zaklade tychto moznych rozdielnosti, je sfarbenie vtackara, taxonomicky „druhorady“ znak. Pricinov cislo dva je aj to, ze v liehu casom farba vtackara vybledne a tym padom nemoze dany exemplar porovnavat na determinaciu s inymi pavukmi. Pri opise musia byt zname take jasne determinacne znaky, ktore vam pomozu s ID neznameho pavuka (potvdia alebo vyvratia) na zaklade inych atributov. V modernej taxonomii musite opisovat vtackare podla oboch dospelych jedincov samec, samica. Hlavne v minulosti sa stavalo, ze v opise chybali napr: zaznamenane samice (opis sa robil len podla samca) alebo sa opisy robili podla mladat, ktore pocas ontogenezi menia farbu. Opis podla dospeleho samca je naozaj velmi irelevantny uz len kvoli pritomnosti faktu mozneho pohlavneho dimorfizmu. Vdaka comu sa niekedy popisali z jednoho druhu rovna dva pod inymi menami.
Samotny mikrohabitat na, ktory je vtackar viazany moze byt klucom k uspesnemu odchovu v zajati. Je par specifickych druhov ako napriklad Pachistopelma rufonigrum, ktora vykazuje hned dva zaujimave aspekty:
- zmena sfarbenie pocas ontogenezi vtackara
- speciafikacia na urcity mikrohabitat v tohto druhu rastliny Bromelia spp.
1. prisposobenie splostenym telom
2. nizsim ocnym hrbolcekom
Pocas vyvoja su farebne stadia tohto pavuka od modravo perletoveho sfarbenia, juvenilnej farby so zelenkastym nadychom a pasikmi na abdomene, adultnej celeho cierneho sfarbenia.
Pozorovanie sa uskutocnilo zberom 70 kusov tohto druhu, ktorych vyskyt sa zuzoval na 3 druhy terestrialnych Bromelia spp. Pocas zberu bol u niektorych samic pritomny kokon co vykazuje znaky plnej adaptaciu na dane obyvane prostredie. Pocas celeho dna pavuk nevykazuje znamky vyraznej aktivity, pri loveni koristi je skor pasivny, kde vyckava na vhodnu prilezitost. Najvacsie pozorovane vzdialenie od ukrytu na cast listu Bromelie spp. bolo okolo 30 cm. Samotne vnutro Bromelie spp. ponuka vhodne mikroklimaticke a vlhkostne podmienky voci okolitemu prostrediu. Specifikacia na urcity mikrohabitat ma svoje vyhody, hlavne ak sa dokaze jedinec v prirode adaptovat na taky kde nie su ine zivocichy schopne prezit. Zjednodusene povedane tak si zabezpecuje dostatok potravy, ktora je vsak limitovana vnútrodruhovou aj medzidruhovou konkurenciou.
Zmena sfarbenia pocas ontogenezi vtackara nam nie je az taka neznama. Podobny pripad ako Pachistopelma rufonigrum je stromovy druh Avicularia versicolor a ine pavuky. Na zaklade tychto moznych rozdielnosti, je sfarbenie vtackara, taxonomicky „druhorady“ znak. Pricinov cislo dva je aj to, ze v liehu casom farba vtackara vybledne a tym padom nemoze dany exemplar porovnavat na determinaciu s inymi pavukmi. Pri opise musia byt zname take jasne determinacne znaky, ktore vam pomozu s ID neznameho pavuka (potvdia alebo vyvratia) na zaklade inych atributov. V modernej taxonomii musite opisovat vtackare podla oboch dospelych jedincov samec, samica. Hlavne v minulosti sa stavalo, ze v opise chybali napr: zaznamenane samice (opis sa robil len podla samca) alebo sa opisy robili podla mladat, ktore pocas ontogenezi menia farbu. Opis podla dospeleho samca je naozaj velmi irelevantny uz len kvoli pritomnosti faktu mozneho pohlavneho dimorfizmu. Vdaka comu sa niekedy popisali z jednoho druhu rovna dva pod inymi menami.
Samotny mikrohabitat na, ktory je vtackar viazany moze byt klucom k uspesnemu odchovu v zajati. Je par specifickych druhov ako napriklad Pachistopelma rufonigrum, ktora vykazuje hned dva zaujimave aspekty:
- zmena sfarbenie pocas ontogenezi vtackara
- speciafikacia na urcity mikrohabitat v tohto druhu rastliny Bromelia spp.
1. prisposobenie splostenym telom
2. nizsim ocnym hrbolcekom
Pocas vyvoja su farebne stadia tohto pavuka od modravo perletoveho sfarbenia, juvenilnej farby so zelenkastym nadychom a pasikmi na abdomene, adultnej celeho cierneho sfarbenia.
Pozorovanie sa uskutocnilo zberom 70 kusov tohto druhu, ktorych vyskyt sa zuzoval na 3 druhy terestrialnych Bromelia spp. Pocas zberu bol u niektorych samic pritomny kokon co vykazuje znaky plnej adaptaciu na dane obyvane prostredie. Pocas celeho dna pavuk nevykazuje znamky vyraznej aktivity, pri loveni koristi je skor pasivny, kde vyckava na vhodnu prilezitost. Najvacsie pozorovane vzdialenie od ukrytu na cast listu Bromelie spp. bolo okolo 30 cm. Samotne vnutro Bromelie spp. ponuka vhodne mikroklimaticke a vlhkostne podmienky voci okolitemu prostrediu. Specifikacia na urcity mikrohabitat ma svoje vyhody, hlavne ak sa dokaze jedinec v prirode adaptovat na taky kde nie su ine zivocichy schopne prezit. Zjednodusene povedane tak si zabezpecuje dostatok potravy, ktora je vsak limitovana vnútrodruhovou aj medzidruhovou konkurenciou.
Kód: Vybrať všetko
DIAS, S.C. 2004.
Color pattern changes in Pachistopelma rufonigrum Pocock (Araneae, Theraphosidae).
Rev. Bras. Zool. 21(1): 153-154.
DIAS, S.C. & A.D. BRESCOVIT. 2003.
Notes on the behavior of Pachistopelma rufonigrum (Araneae, Theraphosidae, Aviculariinae).
Rev. Bras. Zool. 20(1): 13-17.
Microhabitat selection and co-occurrence of Pachistopelma rufonigrum Pocock (Araneae, Theraphosidae) and Nothroctenus fuxico sp. nov. (Araneae, Ctenidae) in tank bromeliads from Serra de Itabaiana, Sergipe, Brazil Sidclay Calaça Dias 1 & Antonio D. Brescovit 
