Typhochlaena spp.

Diskusia viazaná na konkrétne druhy vtáčkarov

Moderátori: Sceptic, bebekexxx

Napísať odpoveď
Užívateľov profilový obrázok
Sceptic
Administrátor stránky
Príspevky: 2392
Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
Bydlisko: ZA
Kontaktovať užívateľa:
Typhochlaena spp.

Príspevok od užívateľa Sceptic » 19. Mája 2018, 15:05

Nádherný a momentálne aj veľmi chovateľsky vzácny rod Typhochlaena sa začína pozvoľne udomácňovať aj v našich chovoch. Rodové označenie Typhochlaena by mohlo poukazovať na ich sfarbenie odvodené od latinského Typho a gréckeho chlaena. Jeho širšiemu rozšíreniu však bude predovšetkým brániť menší počet mláďat v kokóne. Typovým druhom pre tento rod je Typhochlaena seladonia, hlavným odlišovacím znakom od iných Theraphosinae sú modifikované snovacie bradavky, obranné chĺpky typu II a samce nemajú tibiálne háky, taktiež sú obe pohlavia bez stridulačného aparátu. Rozšírenie rodu prevažne na juhovýchodnom a severovýchodnom pobreží Brazílie. Veľkosťou nepresahujú cez 2 cm v tele. Zaujímavosťou je, že počas ontogenézy neprechádzajú farebnou zmenou tak ako ostatné Aviculariinae. Aj napriek ich problematickej lokalizácií nám článkom Andre & Hüsser, 2018, tento rod čiastočne priblížil, pričom sa zameral na Typhochlaena seladonia a Typhochlaena costae.

Typhochlaena seladonia
Druhový názov by mal byť odvodený zo slova seladon, čo by mala byť metafora na jej veľmi výrazné a pekné sfarbenie tvorené vzorovaným abdomenom. Pôvodný typový druh sa nachádza v Berlíne, jedná sa však o vysušený poškodený exemplár, ktorý by sa ďalším skúmaním mohol definitívne zničiť. V roku 2012 vznikol reopis samca aj samice, Bertani 2012. Prvé informácie nám ponúka Almeida-Silva et al., 2008, ktorý zozbierané kusy provizórne choval múčnymi červami a muchami Ceratitis capitata. Zaznamenal taktiež prvé párenie tohto druhu, ktoré trvalo okolo 8 minút. Prítomný sexuálny dimorfizmus, v dospelosti má samec končatiny uniformne metalicky sfarbené, pričom samica má femur do ružova. Typické obydlie tohto druhu je spojené s kôrou stromov, pričom si vytvárajú poklopy nad dutinou (nerovnosťou), kde pobývajú. Obydlia boli nachádzané prevažne na kmeni stromov vo výškach od 10 cm do 7 metrov od zeme. Väčší počet sa však priemerne nachádzal v rozmedzí 10 cm – 2 m na zemou a to z dôvodu možnosti ľahšieho získania potravy. Poklop je tvorený okolitým materiálom a takmer splýva s povrchom stromu a to je jeden z dôvodov, prečo je ťažké tieto pavúky lokalizovať. Andre & Hüsser, 2018 strávili hľadaním tohto druhu dokopy 12 týždňov pričom až posledné výpravy boli vďaka získaným poznatkom úspešné, kde uvádzajú okolo 40 nájdených kusov. Tento druh obydlia je taktiež jedinečný a u iných pavúkov v podčeľadi Theraphosinae nebol zdokumentovaný. Pavúky neboli pri vyrušení agresívne. V kokóne býva len medzi 15-30 vajíčok. Priemerné ročné teploty sa na lokalite výskytu pohybujú v rozmedzí 21- 26 stupňov. Adult samce nachádzali prevažne v období september – december. Obdobie zrážok je marec – júl, Almeida-Silva et al., 2008. Rozšírenie Bahia a Sergipe.

Typhochlaena costae
Druhový názov je matronym pre Miriam Costa, ktorá vo svojom pôsobisku Instituto Butantan prispela k objavu nových druhov pavúkov a podieľa sa na ich zbere v prírode. Sfarbenie uniformne tmavé s farebným vzorom na abdomene. Správanie a životné prejavy veľmi podobné ako u Typhochlaena seladonia. V kokóne býva len niečo medzi 3-9 vajíčok. Rozšírenie Maranhão, Piaui v Brazílii.

Typhochlaena curumim
Druhový názov curumim je odvodený od slova dieťa v jazyku Tupi a to z dôvodu, že pavúka našli mieste deti, ktoré sprevádzali arachnológov na výprave. Tento druh bol nájdený na strome pod kôrou (vyššie nad zemou)v počte troch kusov v roku 1999, lokalita výskytu Mata do Pau-Ferro a Araruna, Paraíba, Brazília.

Typhochlaena paschoali
Druhový názov je patronym Brazílskemu ekológovi Elbano Paschoal de Figueiredo Moraes. Popis je na základe jedincov skladovaných v alkohole, farba neznáma, lokalita Bahia.

Typhochlaena amma
Druhový názov je dovodený od projektu AMMA, ktorý vykonáva zber pavúkov a Myriapodov v Brazílskom Atlantickom pralese, kde boli zozbierané aj typové kusy pre tento druh v roku 2004 – 2005, lokalita Espírito Santo, Santa Teresa, Estação Ecológica de Santa Lúcia, Brazília. Abdomen odspodu tmavý, navrchu tvorí jeho prevažnú časť ružové sfarbenie.


Obrázok
https://tinyurl.com/ybudyokx

22–23 Typhochlaena seladonia, 24 Typhochlaena amma, 25 Typhochlaena costae, 26 Typhochlena curumim, 27 Typhochlaena paschoali, Fotografie: R. Bertani.

Kód: Vybrať všetko

Koch, C. L. (1841a). Die Arachniden. Nürnberg, Achter Band, pp. 41-131, Neunter Band, pp. 1-56.

Kód: Vybrať všetko

Almeida-Silva, L. M., Camacho, A., Brescovit, A. D., Lucas, S. M. & Brazil, T. K. (2008). Redescription and notes on the natural history of the arboreal tarantula Iridopelma seladonium (Araneae: Theraphosidae: Aviculariinae). Revista Brasileira de Zoologia 25: 728-736.

Kód: Vybrať všetko

Bertani, R. (2012). Revision, cladistic analysis and biogeography of Typhochlaena C. L. Koch, 1859, Pachistopelma Pocock, 1901 and Iridopelma Pocock, 1901 (Araneae, Theraphosidae, Aviculariinae). ZooKeys 230: 1-94.

Kód: Vybrať všetko

Andre, C. & Hüsser, M. (2018). About trapdoors and bridges – new insights in the little-known ecology and lifestyle of the genus Typhochlaena C.L. Koch, 1850. Journal of the British Tarantula Society 32(3): 3-29.


Napísať odpoveď