Acanthoscurria juruenicola
Moderátori: Sceptic, bebekexxx
- Razor
- Príspevky: 1010
- Dátum registrácie: 30. Apríla 2007, 15:46
- Bydlisko: RS/NR
- Kontaktovať užívateľa:
Acanthoscurria juruenicola
Hi. niečo podobné ako A. chacoana, avšak podobajú sa len juvenilné jedince, tiež sa skrýva a za potravou vychádza len v noci. Oplatí sa chovať, vyrastie z neho riaden macko.
- simon
- Príspevky: 195
- Dátum registrácie: 20. Decembra 2008, 16:47
- Bydlisko: Oslany
- Kontaktovať užívateľa:
Caw...no ja mam doma 10-zvlekovu samičku je to jeden z mojich najobľúbenejších pavúkov...mam ju asi od tretieho zvleku no a vyrastla mi za nieco viac ak rok...sem-tam vykopáva čiže klasická acanthoscurria, žere bezproblémov, rastie tiež...ta moja nie je agresívna tak ale to zaleži od pavuka...odporúčam ho
- Razor
- Príspevky: 1010
- Dátum registrácie: 30. Apríla 2007, 15:46
- Bydlisko: RS/NR
- Kontaktovať užívateľa:
Nemozem sa zhodnut so simonom, Tento pavuk patri medzi dost agresivne Acanthoscurrie. MA pomerne silny jed, jeden z najsilnejsich z rodu. Je obavany aj vo svojej domovine. Mam ju tiež od malička. Problemy snou nie su avsak, treba davat velky pozor, pretože zautocit vie bleskurychle (a ktory pavuk nie...). Ak mas nejake skusenosti so zakladnym druhom geniculatou, skus to. Mlade sa zahrabavaju. Moj jedinec samica 11-12 zv. vykopava pri najmensom vyruseni, hoci pri vyruseni skor prcha a kope chlpy ako by sa branila uhryznutim. Zalezi od situacie, nie je to vedecky podlozene ze stale uteka....Ide o dost robustneho pavuka. Ak mam porovnat agresivitu tak zacnem najagresivnejsie A. musculosa, atrox, juruenicola a potom ostatne. Hoci to tiez nie je vedecky podlozene. Je to len z mojich pozorovani... ako som postrehol pri chove. Zalezi od velkosti pavuka, aj ked pri musculose sa brania uz male prcky, pricom pri inych druhoch som taku agresivitu v tak nizkych zvlekoch nepostrehol.
Pekny den.
Pekny den.
tak vtačkare chovam rok.....už som choval Brachypelmy, Grammostoly, Lasiodory a momentalne sa mi veľmi zapačil rod Acanthoscurria......nakoniec som sa rozhodol že do môjho skromneho chovu ( A. genuculata a B. smithi) si prikupim dalšiu Acanthoscurriu a vybral som si tuto nakoľko mam možnosť si ju zabstarať v 7 zvleku už určenu samičku......tak, asi si ju nakoniec zoberiem ....len som sa chcel najprv poinformovať troška ake mate s ňou skusenosti
-
- Príspevky: 22
- Dátum registrácie: 22. Novembra 2009, 14:20
Zdravím. No v rámci rodu se většinou nemění podmínky chovu proto ji chovám ve stejném teráriu jako A.geniculata a není problém. Jak už bylo napsáno tak i já jsem se doslechl, že disponuje o něco silnějším jedem než ostatní američtí Theraphosidae. Nevím co je na tom pravdy každopádně předpokládám, že své pavouky nijak neotravujete braním na ruku atp... a tak si myslím, že s tim by neměl být problém. Jinak je to velmi draví a žraví sklípkan. Když k tomu přidáte eště velikost a poměrně zajímavé zbarvení je to opravdu krásný sklípkan do chovu.
- simon
- Príspevky: 195
- Dátum registrácie: 20. Decembra 2008, 16:47
- Bydlisko: Oslany
- Kontaktovať užívateľa:
No ta moja samica sa mi javí ako kluďas ale ako napisal Razor jasne, treba si davat pozor pri podobných druhoch, človek nikdy nevie. Mam to možnosť porovnať s geniculatou ktorá je v siedmom zvleku...tá mi pride viac agresívnajšia a veľmi často tiež vykopáva...jej jedovatosti som si vedomý, preto s nou zaobchádzam opatrne ako však so všetkými pavukmi nakoľko 80% mojho chovu sú toxicky významné druhy...Takže tu podľa mňa vela zaleži aj od toho akého jedinca vychytáš, aký priestor mu poskytnes a ako s ním budeš zaobchádzať
zdravim......tak dnes mi pribudol tento krasny vtačkar......je to 7 zvlekova samička.......na môj prvy dojem je aj celkom veľka (je veľka ako moja A. geniculata ktora je v 9 zvleku a možno aj o troška väčšia )ma tak 4 cm v tele ale ešte nie je vykrmena.....je aj elkom agresivna, ukazala mi už aj obranny postoj ale je pekna som s ňou zatiaľ spokojny
pokial sa Ti zvliekla za pol roka 2 krat,tak adult nebude,lebo samice bliziace sa dospelosti sa zvliekaju priblizne raz za rok /samozrejme zalezi na teplote,neberem do uvahy stromaky/,na zvleky sa nespoliehaj...skus ju odmerat - objektivne od chelicer po konec abdomenu /vacsinou chovatelia vtackarov su ako rybari-vzdy nejaky centimeter prihodia/
- simon
- Príspevky: 195
- Dátum registrácie: 20. Decembra 2008, 16:47
- Bydlisko: Oslany
- Kontaktovať užívateľa:
Re: Acanthoscurria juruenicola
Trošku oživím tému o tomto peknom pavúčikovi.
Túto krásavicu som si kupoval ako 1.-zvlekového krpca s nádejou, že z neho vyrastie samec, pre moju vtedy už asi adult samicu. Adult samica však po čase pošla nevedno prečo, naštastie z krpca je dnes už 11.-zvleková samica. Zvlieka sa pomerne často, teraz ani nie každý polrok... Temperamentom agresívna, útočná, ani veľmi nekope, skôr spraví výpad Potravu prijíma bez problémov, vezme si vždy, skáče aj do prúdu vody keď jej rosím Len keby sa dal ten samec zohnať, joj
Túto krásavicu som si kupoval ako 1.-zvlekového krpca s nádejou, že z neho vyrastie samec, pre moju vtedy už asi adult samicu. Adult samica však po čase pošla nevedno prečo, naštastie z krpca je dnes už 11.-zvleková samica. Zvlieka sa pomerne často, teraz ani nie každý polrok... Temperamentom agresívna, útočná, ani veľmi nekope, skôr spraví výpad Potravu prijíma bez problémov, vezme si vždy, skáče aj do prúdu vody keď jej rosím Len keby sa dal ten samec zohnať, joj
- Sceptic
- Administrátor stránky
- Príspevky: 2392
- Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
- Bydlisko: ZA
- Kontaktovať užívateľa:
Re: Acanthoscurria juruenicola
mf juruenicola Mello-Leitão, 1923....................Brazil [urn:lsid:amnh.org:spidersp:001672]
A. j. Mello-Leitão, 1923a: 294 (Df).
A. j. Schiapelli & Gerschman, 1964: 413, pl. III, f. 3 (f).
A. j. Lucas et al., 1981b: 151, f. 1-5 (Dm).
A. j. Bertani, 2000: 30, f. 29-30 (m).
A. j. Peters, 2003: 22, f. 67 (f).
Popis samice tohto pavúka nám začína u Mello-Leitão, 1923, neobsahuje však žiadnu obrazovú prílohu. Lokalita výskytu je uvedená ako Rio Juruena (Matto Grosso). Samotný opis je z taxonomického hľadiska irelevantný.
Schiapelli & Gerschman vo svojej práci uvádzajú nákres spermatéky z holotypu samice od Mello-Leitão tá je však nakreslená dosť nešťastne, že sa nedá povedať čo je štruktúra spermatéky alebo ide jej prekrytie s uterus externus, neuvádzajú ani či ide o ventrálnu alebo dorzálnu stranu. Vyzerá však ako typická spermatéka A. geniculaty čo mi potvrdila aj práca Lucas et al. 2010. A. geniculata, paulensis, chacoana a juruenicola majú podobné spermatéky a ich rozlíšenie je len na základe veľkosti a tvaru. Takisto majú veľmi podobný tvar bulbu. Minimálne u A. geniculata je viditeľná aspoň farebná odchýlka.
V Bertani, 2000 sa nachádza nákres bulbu samca tohto rodu, ktorý svojou štruktúrou pripomína bulbus samca A. geniculata. To znamená prítomnosť PS, PI, A a PaC kýlu, bez iných modifikácií.
Skúmaný jedinec spĺňa niektoré kritéria uvádzané Schiapelli & Gerschman, 1964:
- prítomnosť stridulačného aparátu na trochanter pedipalpa
- prítomnosť stridulačného aparátu na trochanter I avšak nie tak vyvinutá
- femur I má prítomné jemné plumózne ochlpenie
- metatarsus IV je prítomný len na apikálnej časti segmentu
Sfarbenie cephalothorax čierne, pokryté hustým tmavo-olivovým ochlpením. Končatiny a pedipalpy majú rovnaké sfarbenie ako cephalothorax. Sternum olivovo čierny, abdomen tmavo olivový s červeno-fialovým dlhším ochlpením. U skúmaného pavúka sa takéto sfarbenie nepotvrdilo, možno sa počas ontogenézy vyvinie čo však na základe znalosti rodu Acanthoscurria nepredpokladám.
Žiaľ na základe absencie samca nemôžem potvrdiť ale ani vyvrátiť či sa skutočne jedná o druh A. juruenicola.
Zvlečka bola poskytnutá Simonom (skúmaný pavúky je na foto. hore.), ktorému týmto ďakujem.
očný hrbolček
stridulačné štetiny na trochanter pedipalpa
bulbus Acanthoscurria geniculata, ktorý je veľmi podobný tomu A. juruenicola
Literatúra:
A. j. Mello-Leitão, 1923a: 294 (Df).
A. j. Schiapelli & Gerschman, 1964: 413, pl. III, f. 3 (f).
A. j. Lucas et al., 1981b: 151, f. 1-5 (Dm).
A. j. Bertani, 2000: 30, f. 29-30 (m).
A. j. Peters, 2003: 22, f. 67 (f).
Popis samice tohto pavúka nám začína u Mello-Leitão, 1923, neobsahuje však žiadnu obrazovú prílohu. Lokalita výskytu je uvedená ako Rio Juruena (Matto Grosso). Samotný opis je z taxonomického hľadiska irelevantný.
Schiapelli & Gerschman vo svojej práci uvádzajú nákres spermatéky z holotypu samice od Mello-Leitão tá je však nakreslená dosť nešťastne, že sa nedá povedať čo je štruktúra spermatéky alebo ide jej prekrytie s uterus externus, neuvádzajú ani či ide o ventrálnu alebo dorzálnu stranu. Vyzerá však ako typická spermatéka A. geniculaty čo mi potvrdila aj práca Lucas et al. 2010. A. geniculata, paulensis, chacoana a juruenicola majú podobné spermatéky a ich rozlíšenie je len na základe veľkosti a tvaru. Takisto majú veľmi podobný tvar bulbu. Minimálne u A. geniculata je viditeľná aspoň farebná odchýlka.
V Bertani, 2000 sa nachádza nákres bulbu samca tohto rodu, ktorý svojou štruktúrou pripomína bulbus samca A. geniculata. To znamená prítomnosť PS, PI, A a PaC kýlu, bez iných modifikácií.
Schiapelli & Gerschman, 1964el esternón está en bastante malas condiciones: es plano, ancho, muy poco más largo que ancho. Sigillas posteriores submarginales. Foseta apenas procurva. Aparato estridulatorio: en el trochantr del palpo unas 16 cedas, algunas bien gruesas, otras finitas, separadas. En le trocánter I hay pocas cerdas finitas y espinas.
Fémur I con pelos plumosos poco numerosos en la base de la cara anterior. Metatarso IV con escópula en el cuarto apical del artejo.
Materaila estudialnto: Solamente el Holotypus arriba mencionado.
Skúmaný jedinec spĺňa niektoré kritéria uvádzané Schiapelli & Gerschman, 1964:
- prítomnosť stridulačného aparátu na trochanter pedipalpa
- prítomnosť stridulačného aparátu na trochanter I avšak nie tak vyvinutá
- femur I má prítomné jemné plumózne ochlpenie
- metatarsus IV je prítomný len na apikálnej časti segmentu
Mello-Leitão, 1923a♀ —55 mm. Cephth. 23X16 mm. Pernas 62—54—52—64 mm. Patella x tibia I — 21 mm ; IV — 20 mm.
Cephalothorax de tegumento negro, revestido de densa pubescencia oliva-escura. Pernas e palpos da cor do cephalothorax ; esterno e ancas das pernas negro-olivaceos; ancas dos palpos e labio negros. Abdomen fusco olivaceo, de longos pellos erectos do dorso roxo-avermelhados. Cerdas do dorso das cheliceras violeta-escuras. Fimbria dos palpos e das cheliceras roxo-escuras.
Sfarbenie cephalothorax čierne, pokryté hustým tmavo-olivovým ochlpením. Končatiny a pedipalpy majú rovnaké sfarbenie ako cephalothorax. Sternum olivovo čierny, abdomen tmavo olivový s červeno-fialovým dlhším ochlpením. U skúmaného pavúka sa takéto sfarbenie nepotvrdilo, možno sa počas ontogenézy vyvinie čo však na základe znalosti rodu Acanthoscurria nepredpokladám.
Žiaľ na základe absencie samca nemôžem potvrdiť ale ani vyvrátiť či sa skutočne jedná o druh A. juruenicola.
Zvlečka bola poskytnutá Simonom (skúmaný pavúky je na foto. hore.), ktorému týmto ďakujem.
očný hrbolček
stridulačné štetiny na trochanter pedipalpa
bulbus Acanthoscurria geniculata, ktorý je veľmi podobný tomu A. juruenicola
Literatúra:
Kód: Vybrať všetko
Mello-Leitão, C.F. de. 1923. Theraphosideas do Brasil. Rev. Mus. Paulista 13: 1-438 [p. 294].
Schiapelli, R. D. & B. S. Gerschman de P. El género Acanthoscurria Ausserer, 1871 (Araneae, Theraphosidae) en la Argentina. Physis B. Aires (C) 24: 391-417.
Bertani, R. 2000. Male palpal bulbs and homologous features in Theraphosinae (Araneae, Theraphosidae). Journal of Arachnology 28 , 29-42.
Lucas, S.M., F. dos S. Paula, H.M.O. Gonzalez F. & A.D. Brescovit. 2010. Redescription and new distribution records of Acanthoscurria paulensis (Araneae: Mygalomorphae: Theraphosidae). Zoologia (Curitiba) 27: 563-568.