Význam socialního chování u sklípkanů

Sem umiestňujte svoje otázky ohľadom chovu, starostlivosti a pod.

Moderátori: Sceptic, bebekexxx

Napísať odpoveď
smiguel
skúsený chovateľ
Príspevky: 88
Dátum registrácie: 20. Januára 2009, 19:48
Bydlisko: Zlin
Kontaktovať užívateľa:
Význam socialního chování u sklípkanů

Príspevok od užívateľa smiguel » 22. Januára 2009, 11:20

Reaguji na některé položené dotazy týkající se častého úmrtí sklípkanů především u rodů Avicularia,Theraphosa a Pamphobeteus zakoupených v 1-3 instáru.
Je nesmysl se domnívat,že mládě náležící od těchto rodů,které si pořídíme hned po první ekdýze,je připravené k samostatnému vývojovému procesu....
Právě u nejstarších forem arachnidů se vytvořil úspěšný systém k zachování druhových společenstev,který se abaptoval do dnešních klimatických podmínek.Názorný příklad můžeme nastudovat u stromového druhu rodu Avicularia.V přírodě opouštějí Avicularie rodné hnízdo obvykle až ve 3-5 svleku. Podobné soužití populačních skupin je patrné u evolučně u nejstarších rodů vyskytujících se v primárním termofytiku (Pamphobeteus, Theraphosa, Megaphobema, Poecilotheria).Význam toto socialního chování slouží především k posílení a zachování genetické čistoty,následně pak pozitivně ovlivňuje počet životaschoných jedinců v koloniich. Už v pralarevním stádiu dochází k odlišné vývojové variabilitě u jednotlivých kusů v četně genetické výbavy a imunity. Hodně zjednodušeně tedy: Tento jev je patrný právě u Avicularii už na první pohled, kdy některá mláďata jsou schopna tvořit pavučinu, zde sledujeme tendence zapředení prostoru, kde se obsah juvenilů nachází. Zvyšuje se tak možnost kolektivního přijímání potravy a to i u jedinců u ktrerých se doposud nevytvořil snovací aparát. Toto prioritní stádium, které trvá právě v periodách od 1 až 3-5 ekdýse, umožňuje vyrovnání vyvojových stupňů.
Pokud by mlaďata v prvním svleku opustila mateřskou noru,šance že by dožila reprodukčního věku je téměř nulová.Pokud se nám podařilo nalezt mláďata,šlo převážně jedince v min.5 svleku(všechny nalezené kolonie rodu Avicularia v Peru,dálepak Pamphobeteus antinous(Puerto Maldonado),Megaphobema velvetosoma(Rio Branco),Megaphobema mesomelas(Monte Verde v Kostarice)nebo druh Theraphosa blondi v regionu Pinula de Norte-Venezuela.Zde se nám také potvrdil fenomen společného soužití více vývojových stádii pohromadě.U druhu Pamphobeteus antinous samice měly oddělenou komoru kde byl vykladlý a roztržený kokon s mláďaty v 1 instáru.V postraních chodbičkách se zdržovalo zhruba kolem 40 jedinců v rozmezí od 3 do 7 svleku.Na lokalitách jsme se zdržovali v průměru týden.Nory byly pozorovány za soumraku a v nočních hodinách.Na povch nory vylézaly pouze dospělé samice.Tento jev jsme zdokumentovaly u všech pozorovaných a popsaných druhů se zaměřením na čeleď Theraphosidae.
Odebíráním a izolací mláďat u rodů Theraphosa a Avicluaria bych díky zmiňovaným vývojovým projevům započal až v 3-5 instáru.Poukazuji i na další faktor vývinu imunitního systému u těchto mláďat (Evolutionary Biology of arachnids-M.Hedin/Bond2008)Které se vytvářejí v juvenilním stádiu izolované od okolí uvnitř kokonu.Zde si můžeme odpovědět na několik otázek,proč populace,udržovaná v přirozené péči matky má daleko větší předpoklady pro život,než mláďata uměle odebraná a často v nesprávný čas izolovaná od sourozenců a přirozeného vývoje...
příkladem zůstává častá mortalita brzo nabízených mláďat Avicularii a Theraphos.
Obrázok
Biotop Theraphosa blondi Clevelândia do Norte Venezuela 2003
Obrázok
Omluvte zhoršenou kvalitu,ale foceno v noci

Užívateľov profilový obrázok
adi
Príspevky: 2001
Dátum registrácie: 12. Novembra 2006, 15:39
Bydlisko: Prešov
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa adi » 6. Marca 2009, 01:38

Rad by som sa opytal ako to je so socialnym spravanim druhu Psalmopeus irminia. Rad by som vyskusal chov 3 jedincov spolu vo vacsej nadobe. Su to cerstve 1.zv drobce a este neboli oddelene. Vymyslim chovnu nadobu a hodim sem fotto ak to bude mozne. Rad by som pouzil na zaciatok splet neakych jemnych korenov a viac listnatu drobnejsiu rastlinu. Co vy na to ? Slo by to aby sa nepojedli az do adultu ?
michaladamcak@gmail.com, www.terapresov.freevar.com

Hadat sa na internete je ako zucastnit sa paralympiady - aj ked vyhras - furt si retardovany. :-)

Užívateľov profilový obrázok
oxYgen
Príspevky: 376
Dátum registrácie: 17. Februára 2008, 18:55

Príspevok od užívateľa oxYgen » 6. Marca 2009, 09:34

Ja si myslim ze stromove druhy ide vseobecne chovat spolu...teraz chovam spolu T.violaceusov,zatial su v 1-2.zvleku,a nie je ziadny problem,ale idem vyskusat az do adultu ich odchovat...tak uvidim
Avicularia versicolor 0,1 | Brachypelma smithi 1,0 | Heteroscodra maculata 0,1 | Poecilotheria ornata 1,0 | Ceratogyrus darlingi | Ephebopus cyanognathus

Užívateľov profilový obrázok
Sceptic
Administrátor stránky
Príspevky: 2392
Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
Bydlisko: ZA
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Sceptic » 6. Marca 2009, 10:21

adi napísal:Rad by som sa opytal ako to je so socialnym spravanim druhu Psalmopeus irminia. Rad by som vyskusal chov 3 jedincov spolu vo vacsej nadobe. Su to cerstve 1.zv drobce a este neboli oddelene. Vymyslim chovnu nadobu a hodim sem fotto ak to bude mozne. Rad by som pouzil na zaciatok splet neakych jemnych korenov a viac listnatu drobnejsiu rastlinu. Co vy na to ? Slo by to aby sa nepojedli az do adultu ?
Neviem ci si cital tento pokus s Psalmopoeus cambridgei:
http://www.thebts.co.uk/Experiment.htm


*Edit:

Vysledok je vzdy rovnaky na konci ostane len jeden kus.
Naposledy upravil/-a Sceptic v 6. Marca 2009, 10:40, upravené celkom 1 krát.

Užívateľov profilový obrázok
Sceptic
Administrátor stránky
Príspevky: 2392
Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
Bydlisko: ZA
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Sceptic » 6. Marca 2009, 10:39

oxYgen napísal:Ja si myslim ze stromove druhy ide vseobecne chovat spolu...teraz chovam spolu T.violaceusov,zatial su v 1-2.zvleku,a nie je ziadny problem,ale idem vyskusat az do adultu ich odchovat...tak uvidim
Urcite to nemozes zovseobecnit. Len niektore druhy vykazuju urcitu mieru akceptacie medzi sebou a ziju v koloniach. Zo stromakov su dolozene Psalmopoeus langenbucheri, Poecilotheria spp.? (neviem ci vsetky druhy).


Moj nazor je, ze pri pri spolocnom chove je vhodne pouzivat slovo subsocialne spravanie (znasanlive). Znamky niecoho vyssieho, "socialneho" sa pozorovalo prave u Psalmopoeus langenbucheri pri loveni potravy.

Kód: Vybrať všetko

The guacharo tarantula Psalmopoeus langenbucheri Schmidt et al. 2006 - another subsocial tarantula spider (Araneae, Theraphosidae)?

Pri nedostatocne priestranom terariu sa ti podla mna urcite casom navzajom pozeru.

smiguel
skúsený chovateľ
Príspevky: 88
Dátum registrácie: 20. Januára 2009, 19:48
Bydlisko: Zlin
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa smiguel » 6. Marca 2009, 12:12

Ahoj,
Vyvoj juvenilů rodů Psalmopoeus a Tapinauchenius je od narození zcela odlišný,než u rodu Avivicularia. Pokud připustíme možnou evoluční studii Prof. Marshala Hedina, že rody Psalmopoeus a Tapinauchenius jsou do jisté míry vývojově na vyšším stupni než rod Avicularia,stejně tak recentně studované rody na genetické úrovni Iridopelma a Pachistopelma,které vykazují pokročilejší bionomii. Pokusím se to stručně shrnout:
Rod Psalmopoeus stejně tak jako rody Tapinauchenius,Iridopelma a Pachistopelma neprodělávají estivaci,na rozdíl od Avicularii,mohou mít více odchovů za sezonu,jejich mláďata jsou po 1. edýze schopná samostaného lovu a zpravidla v tomto čase opouštějí mateřské hnízdo a nevytváří kolonie,řídký populační rozptyl na velkém území-názorný příklad selekčního tlaku jako odpovědí na evolučně zastaralý fenomén "socialní chování". Selekční tlak a "sobecký gen" byl odpovědí na změnu klimatu,potravinových nároků a stoupající potravinové konkurenci.
Poeticky nazývaný fenomén "socialní chování" měl před miliony lety a jak se zdá i dnes veliký význam pro vývoj potomstva,vzájemné potravinové soudružnosti v konkurenci predaci genů. Právě socialní chování pozorujeme u nejstarších forem arachnidů.
Pokud bych tedy měl odpovědět na tvou otázku, zda lze chovat více sklípkanů pohromadě, tak bych odpověděl asi takto. Všimni si odstavce rozdílnosti biologie, Psalmopoeus nevytváří kolonie, neboť by díky predaci zanikla. Hnízda jsou značně od sebe vdálená,mláďata opouštějí hnízdo postupně během 1. ekdýzy..

Obrázok

Užívateľov profilový obrázok
oxYgen
Príspevky: 376
Dátum registrácie: 17. Februára 2008, 18:55

Príspevok od užívateľa oxYgen » 7. Marca 2009, 15:55

Hmm tak z toho co tu citam zacinam mat pocit, ze spolocny chov T.violaceusov alebo celkovo hociakeho vtackara nema ziadny vyznam a najlepsie je ked su kazdi sam... ale ako vravim,zatial si vobec nevadia,dokonca ked na seba aj narazia,tak sa obidu,ako keby vedeli ze su svoji :)
Avicularia versicolor 0,1 | Brachypelma smithi 1,0 | Heteroscodra maculata 0,1 | Poecilotheria ornata 1,0 | Ceratogyrus darlingi | Ephebopus cyanognathus

Užívateľov profilový obrázok
adi
Príspevky: 2001
Dátum registrácie: 12. Novembra 2006, 15:39
Bydlisko: Prešov
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa adi » 7. Marca 2009, 17:08

Po precitani toho pokusu som upustil od spolocnej 3ky irminiek.

Myslim ze regalisky by sa tak citili urcite lepsie
michaladamcak@gmail.com, www.terapresov.freevar.com

Hadat sa na internete je ako zucastnit sa paralympiady - aj ked vyhras - furt si retardovany. :-)

Užívateľov profilový obrázok
Sceptic
Administrátor stránky
Príspevky: 2392
Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
Bydlisko: ZA
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Sceptic » 6. Apríla 2009, 17:31

U vtáčkarov sú prípady „sociálneho“ správania do istej miery hlavne ako akceptácia samice samotných juvenilných jedincov, ktoré čakajú na vhodnú príležitosť sa osamostatniť. Akceptácia juvenilných a adultných jedincov medzi sebou v kolónii. Po túto dobu môžu kooperovať pri prijímaní potravy (H. hercules, P. langenbucheri) alebo sa nevyskytuje (prípadne len v minimálnej miere) kanibalizmus medzi nimi. Do toho času ostávajú v nore samice a po zvleku zväčša opúšťajú noru a hľadajú si vlastné obydlie. Znaky vyššej tolerancie vykazujú aj niektoré druhy, ktoré sa dokážu v adultných štádiách akceptovať v kolóniách. Samotné výskumy a pozorovanie nie sú dostatočné. Priblížim teda aspoň pár známych prípadov z vedeckých prác.

Z doposiaľ popísaných všetkých pavúkov vykazuje 35 druhov „sociálne“ správanie v 18 čeľadiach v rade Araneae (Curtis a Carrel 1999).

Znaky sociálneho správanie zahŕňa (u pavúkov všeobecne):
- spoločné rozširovanie hniezda
- spoločné chytanie potravy (Striffer)
- spoločné kŕmenia sa u mladých jedincov a „starostlivosť“ o mláďatá u samice

Každá z týchto položiek je zastúpená u pavúkov v menšom alebo väčšom meradle. Pavúky, ktoré vykazujú podobné znaky nemusia mať všetky z hore uvedených možností. U Theraphosidae sú známe prípady výskytu viacerých Avicularíí v Bromelia spp. bez vzájomného napádania sa (Sager, 1991). Podobne spolu vychádzajú a vyššiu mieru tolerancie prezentujú aj rody ako: Hysterocrates, Pterinochilus, Xenesthis, Pamphobeteus (Striffer). Existuje dokument, ktorý poukazuje na druh Heterothele darcheni, ktorého mláďatá zdieľali spoločné obydlie bez znakov napádanie avšak pri love nespolupracujú (Darchen, 1967). U stromových druhov by sme mohli spomenúť okrem Avicularií aj rod Poecilotheria. U Poecilotherií sa sociálne prejavy odlišujú od druhu. Najnižšiu toleranciu prezentuje rod P. ornata, tu sa vzájomná znášanlivosť obmedzuje do štádia n2. Naopak najvyššiu toleranciu vykazuje P. subfusca, dokonca aj vzájomnou kooperáciou pri love (Striffer). Niektoré druhy Poeciek v kolónii nevykazujú ani pri dlhšom hladovaní vzájomný kanibalizmus.

Pozorovanie znášanlivosti v prírode je obmedzené hlavne u druhov, ktoré si stavajú hlboké nory. Menší výskum na pozorovanie sociálnej interakcii sa robil na mláďatách druhu Hysterocrates gigas, ktoré boli rozdelené po viacerých kusoch do experimentálnych skupín. O fenológii tohto druhu sa vo voľnej prírode moc nevie. Jedince obývajú rôzne habitaty (Kamerun, Kongo, Nigéria) – základ tvorí hlboká nora: dažďové pralesy, pastviny, termitiská, pod spráchnivenými guľatinami, po okrajoch ciest, na perifériách dedín a iné (Smith 1990). Dospelosť dosahujú za dobu 18 – 24 mesiacov. R. West pozoroval tento druh v Kamerune ako väčšie jedince stále obývajú materskú noru spolu s matkou. Pri príbuznom druhu H. crassipes zaznamenal Reichling a Gutzke ako sa mláďatá tohto druhu spoločne kŕmia na potrave zabitou ich matkou. Týmto demonštrovali u tohto druhu istú spoločenskosť. Výskum, ktorý sa robil s H. gigas trval po dobu 12 týždňom. Primárnym zistením na experimentálnych skupinách, 8 x po 1, 8 x po 2 a 5x po 4 ks bolo zistiť či má veľkosť skupiny vplyv na prírastok veľkosti (v miligramoch). Pavúky boli od s dvoch kokónov od WC samíc. Pri dostatočnom kŕmení sa zaznamenalo minimálne agonistické správanie, kanibalizmus bol zaznamenaný len v jednom prípade, pričom pavúk zožral svojich 3 súrodencov.

Agonistické správanie pozostávalo:
- pavúk naháňal druhého pavúka po ubikácii
- pavúky sa odháňali od koristi
- potravu, ktorú trávili si odnášali preč na iné miesto od iných v ubikácii

Viacej krát bolo pozorované spoločné kŕmenie sa pavúkov na jednej koristi len v skupinách po 4 ks. Po 12 týždňoch sa nezistilo, že veľkosť skupiny má vplyv na hmotnostný nárast. Všetky pavúky mali veľmi podobné merania. Zaujímavejší by bol pokus pri nedostatku potravy u skupiny, ktorá pozostávala zo 4 kusov (osobná poznámka). Pri nedostatku potravy, u niektorých druhov pavúkov mení tolerancia svojho druhu (Rypstra, 1986 ).



Zaujímavé pozorovanie sa robilo na druhu Brachypelma vagans. Ako už spomínal S. Macík vo voľnej prírode u niektorých druhov neopúšťajú mladé pavúky noru hneď ale až po určitom zvleku (Pamphobeteus sp., Theraphosa blondi, Brachypelma vagans). Pravdepodobne bude záležať čisto na druhu (rodu), závisle od stupni vývoja. Mňa zaujímajú otázky - do akej veľkosti, počtu sú ochotné jednotlivé druhy akceptovať mláďatá v spoločnej nore.

Zaujímavú vec pozoroval Reichling - aktivitu juvenilných jedincov, okolí a priamo v materskej nore B. vagans v Mexiku. Celé pozorovanie pozostáva zo sledovania 117 nôr tohto druhu. U pár samíc bol zistený kokón (6 ks) pričom mláďatá hneď neopúšťali noru ale minimálne jeden zvlek zotrvali so samicou. Pohyb mláďat sa vymedzoval na samicou zapradené okolie nory, ktoré bolo akýmsi záchytným orientačným bodom. Pozorované juvenilné jedince mali v tele cca 6 mm. Ich aktivita v okolí nory ustala hlavne vo večerných hodinách. Samica pravdepodobne svojím telom, ktoré je v tej dobe v typickom čakaní na korisť časťou tela von z nory čím pravdepodobne zamedzuje ich pohybu. Po nasledovnom skupinovom rozptyle si samica poupratuje noru – povynáša zvlečky mláďat, zvyšky po kokóne a odstráni z okolia nory pozostatky od vodiacej pavučiny pre mláďatá.

Kód: Vybrať všetko

Sociality among theraphosids (Araneae, Mygalomorphae, Theraphosidae) Boris F. Striffler

ACTIVITY OF JUVENILE TARANTULAS IN AND AROUND
THE MATERNAL BURROW - Cara Shillington, Brian McEwen

GROUP SIZE DOES NOT INFLUENCE GROWTH IN THE THERAPHOSID SPIDER HYSTEROCRATES GIGAS (ARANEAE, THERAPHOSIDAE, EUMENOPHORINAE) Melissa M. Varrecchia, Vanessa A. Gorley and Samuel D. Marshall

Užívateľov profilový obrázok
Sceptic
Administrátor stránky
Príspevky: 2392
Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
Bydlisko: ZA
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Sceptic » 26. Apríla 2009, 18:32

Obrázok

Obrázok


Par mladat pri rozptyle do prirody zaujalo svoje pozicie blizko materskej nory. Pravdepodobne sa jedna podla autora foto o rod Tapinauchenius sp..

Key: Socialne spravanie vtackarov

hano
Príspevky: 56
Dátum registrácie: 9. Decembra 2008, 15:00
Bydlisko: Dolný Kubín

Príspevok od užívateľa hano » 26. Apríla 2009, 21:37

v sobotu som si kupil 2x A. versicolor v 1.zvl.(jedna je vacsia-vykrmena a druha mensia) Premiestnil som ich do vacsej nadoby a hned zacali stavat pavucinove hniezda.myslel som,ze kazda si zacne stavat vlastne hniezdo.najprv to tak vyzeralo,ale nakoniec sa stretli a svoje hniezda spojili do jedneho vacsieho.kazda je na jednom konci.dnes som ich krmil.tej mensej som dal muchu a hned z pinzety ju chytila.druhej som dal nocneho motyla a tak isto ho chytila ,ale mala s nim problemy.ta mensia pustila svoju muchu do hniezda a isla na pomoc tej vacsej.spolocnymi silami ho zabili a vtiahli naspat do hniezda.ta mensia sa potom vratila ku svojej muche.som zvedavy ako sa ich spolocne nazivanie bude vyvijat :D

Obrázok
a
Obrázok

hano
Príspevky: 56
Dátum registrácie: 9. Decembra 2008, 15:00
Bydlisko: Dolný Kubín

Príspevok od užívateľa hano » 23. Mája 2009, 17:54

tak spolocnemu nazivaniu "coloriek" som sa netesil dlho... dnes mali asi nejaku surodenecku hadku a jedna zozrala druhu :cry: dufam,ze jej chutilo krmivo za 8€


Napísať odpoveď