Krizenie vtackarov, krizence

[Discobijec]

Jedna genetická...Je možné křížení mezirodové ? Teoreticky za určitých okolností nějaké příbuzné rody ?

[Blondi :)]

aha ta sp. burgundi ma zaujala no blondi je stale blondi a sp burgundi je stale len SP. burgundi

blondi je blondi...len donedávna sa pod týmto názvom predával aj druh tomu podobný, len nemá ochlpenú patellu a ešte pár drobností (ako stridulačné orgány) tak je...teraz je ten druh známy ako stirmi (pred popísaním sp. burgundy)

[Z0oMb3E]

Jedna genetická...Je možné křížení mezirodové ? Teoreticky za určitých okolností nějaké příbuzné rody ?

v ramci taxonomickeho bordelu ano...aphnopelma/brachypelma

[Sceptic]

Pekny clanok o krizencoch P. cambridgei & P. irminia vysiel v novom cisle BTS. Dovolim si citovat hned uvodnu sympaticku vetu, ktora plati dvojnasobne aj u nas:

Not for the first time, some irresponsible idiot (our language has been greatly toned down) has hybridized P. cambridgei and P. irminia...

Clanok je zalozeny hlavne na fotografiach takze sa aspon zhruba budem snazit reprodukovat jeho obsah. Vyzor jednotlivych krizencov P. cambridgei x P. irminia ziskava vzhlad po P. cambridgei s abdomenom po P. irminia. Najhorsie rozoznatelny su samci krizencou ale akonahle kupite samca P. cambridgei a ma medialny cierny pasik na abdomene ide o krizenca. Ten znak je dedeny zo strany P. irminia. Problematicke je teda poznat aj adult samca P. irminia s tym, ze moze ist o krizenca P. cambridgei x P. irminia. Tu pomozu len fotografie subadultneho jedinca od chovatela alebo ako moznost sa ukazuju vyrazne oranzove "plamienky" na tarse a metatarse u P. irminia, ktore nema samec P. cambridgei a u neho su skor ako rad skvrn.


Zalovil som na internete:


P. cambridgei x P. irminia predavane ako P. cambridgei



P. cambridgei - adult samec


P. irminia - adult samec

Kód: Vybrať všetko

R. Gabriel & S. Jordan, J. 2013. Hybridisation of P. cambridgei & P. irminia. Journal of the British Tarantula Society, 28 (2) 82–84.

[Sceptic]

Pavuka som kupil ako krizenca - Brachypelma albopilosum x vagans. Vyzor pavuka je do Brachypelma "vagans group", takze absolutne neroznatelne od vagans alebo podobne sfarbenych druhov. Neexistuju ziadne vizualne znaky po Brachypelma albopilosum.


ocny hrbolcek




Spermateka je zaujimava hlavne velkou depresiou. Je mozne, ze sa pocas ontogenezi bude jej tvar menit. Momentalne teda nebudem vyvodzovat zavery a porovnavat ju s originalnymi jedincami.

Diaznoza (velmi nahrubo len pre moje potreby):

pedipalpa - tarsus full scopulate, trnenie na tibii - 3,0,0,2

I - tarsus full scopulate, metatarsus full scopulate - trnenie I (apical), - scopulae kompaktna (nedelena)

II - tarsus full, metatarsus full - scopulae kompaktna (nedelena)

III - tarsus full , metatarsus 1\2, metatarsus silnejsie trnenie - scopulae kompaktna (nedelena)

IV - tarsus full, metatarsus 1\4, metatarsus ma silne trnenie - scopulae kompaktna (nedelena)

Stridulacny aparat ci uz primarny alebo sekundarny nepritomny.

[Sceptic]

Stuart Longhorn

Na fotografií je druhá generácia kríženca adult samice z pet trade chovu. Táto samica je potomok pet trade samca B. "vagans" a samice prvej generácie kríženca B.albopilosum x "vagans". Tento a iné jedince boli determinované na základe DNA testov.

Stránka lasiodora.sk po celú dobu existencie upozorňuje na celý problém hybridizácie chovov. Už niekoľko rokov upozorňujem, že kríženci môžu mať ďalšie potomstvo. Výsledky práce Stuarta Longhorna dokazujú, že právom. Všetky pavúky takzvanej Brachypelma vagans "group" nie je možné od seba odlíšiť na základe vizuálnych znakov. Stuart mal vzorky aj z Českej republiky, kde mu ponúkali zaručene čisté B. vagans ale opäť išlo len o krížence. Som presvedčený, že v našich chovoch nie je ani jediná čistá forma z vagans "group". Zabudnite na tvar a hustotu chĺpkov, farebné odlišnosti, zaručené konexie a podobný balast len aby niekto s naj cenníkom predal a zarobil. Komplex B.albopilosum x vagans je problém hybridizácie v celej Európe.


Absencia poznatkov a nezáujem sa učiť niečo navyše je dlhodobý úkaz Slovenskej "pavúčkarskej" obce. Väčšina ľudí sa nikde neposunula, stále operujú len so pseudo argumentami.

Osobne som už dávnejšie radšej z pavúkov vagans "group" spravil "liehový depozitár" ako by mal pokračovať ich prípadný reprodukčný cyklus.

[Kaco]

Takže z toho vyplýva že každý pavúk v chove môže byť kríženec... Treba DNA testy na potvrdenie druhu aby bola 100% istota... Je nereálne aby sa v chove vyskytovali len "čisté" druhy, pretože za všetkým stojí človek a nie príroda... Osobne som rád že chovám zopár druhov aj keď viem že nemusia to byť presne tie druhy pod ktorými som ich kupoval...

[Blondi :)]

Takže z toho vyplýva že každý pavúk v chove môže byť kríženec... Treba DNA testy na potvrdenie druhu aby bola 100% istota... Je nereálne aby sa v chove vyskytovali len "čisté" druhy, pretože za všetkým stojí človek a nie príroda... Osobne som rád že chovám zopár druhov aj keď viem že nemusia to byť presne tie druhy pod ktorými som ich kupoval...

sú druhy, kde to kríženie nie je ..buď je málo jedincov v chove, alebo len jeden druh...myslím, že taká M.balfouri krížená nie je, ani P.muticus (hoc balfouri nie je nejaká raritka /už/ a nie je jediná svojho rodu)

[Kaco]

Takže z toho vyplýva že každý pavúk v chove môže byť kríženec... Treba DNA testy na potvrdenie druhu aby bola 100% istota... Je nereálne aby sa v chove vyskytovali len "čisté" druhy, pretože za všetkým stojí človek a nie príroda... Osobne som rád že chovám zopár druhov aj keď viem že nemusia to byť presne tie druhy pod ktorými som ich kupoval...

sú druhy, kde to kríženie nie je ..buď je málo jedincov v chove, alebo len jeden druh...myslím, že taká M.balfouri krížená nie je, ani P.muticus (hoc balfouri nie je nejaká raritka /už/ a nie je jediná svojho rodu)

Písal som si so Scepticom už dávnejšie o krížení a vyplynulo mi z toho že, ak chovaťeľ chce môže skrížiť všetko...

[Blondi :)]

Písal som si so Scepticom už dávnejšie o krížení a vyplynulo mi z toho že, ak chovaťeľ chce môže skrížiť všetko...

Tak si ho iste len zle pochopil..všetko so všetkých sa krížiť nedá....ale medzidruhové kríženie v rámci daného rodu nie je až taký problém..teda je to problém...ale nie je problematické urobiť odchov...
napr. čo sa týka Acanthoscurií, Avín, Brachypeliem, Lasiodor..tam je to prekrížené celkom slušne... Poecilotherie, Psalmopoeusy pomenej, ale tiež sa krížia..žiaľ sú tupci, ktorí majú len vidinu peňazí a ak momentálne nevedia nájsť ku svojej samičke B.vagans samca vagans, tak to seknú s albopiloskou napr. ...najväčší experti na kríženie sú poliaci

[sharky]

čaute , pred cca 2 mesiacmi som dostal pavuka pod menom Aphonopelma caniceps , tento tyzden sa zvliekol no na canicepsku mi to vobec nepripada ale skor nieco co by sme mohli zaradit do "vagans group" . pavuk sa ku mne dostal tak ze som volal na inzerat ze ho niekto v okoli daruje tak som ho vzal .

btw - uz je adult

fotka z prveho dna - ( ten v cervenom stvorci je udajny caniceps ale volajme ho Amerika sp. )



tu mame fotky America sp asi 3 dni po zvleku

[Blondi :)]

takto z fotky Ti to nikto neurčí...ale jednoduché riešenie, pošli to Scepticovi

[Sceptic]

Urcite sa to bude dat zaradit rodovo podla tvaru bulbu. Ak by to bola Aphonopelma, druhovo to nikto neurci, pretoze nie je ako, neexistuje ziadny novy reopis celeho rodu. V pripade, ze to je Brachypelma je dost mozne, ze by sa to dalo urcit aj druhovo.

[JarekM]

Dobrý večer,
po přečtení tohoto tématu, sem sa podíval na svoje pavouky, většina z nich jsou zástupci právě těch křížících se druhů. Přepadla mě deprese a pomyslel sem si, co teď? Jak dál? Neodchovávat už vůbec žádné sklípkany, přestat kupovat odchovy na burzách, inzerátech? Nebo kupovat, ale pak už nepářit, neodchovávat? Existuje vůbec něco, jak tomu zabránit? Čekat na někoho až doveze ten a ten druh z přírody, lépe řečeno několik jedinců, odchová je a pak pářit tyto jedince mezi sebou? Místo na burzy jezdit do Afriky, Asie a dalších končin pro zaručeně (ale kdo je zaručeně určí?) jedince? A existuje vůbec nějaký druh, který není křížený?
Opravdu je to závažné a smutné.

[Blondi :)]

Dobrý večer,
po přečtení tohoto tématu, sem sa podíval na svoje pavouky, většina z nich jsou zástupci právě těch křížících se druhů. Přepadla mě deprese a pomyslel sem si, co teď? Jak dál? Neodchovávat už vůbec žádné sklípkany, přestat kupovat odchovy na burzách, inzerátech? Nebo kupovat, ale pak už nepářit, neodchovávat? Existuje vůbec něco, jak tomu zabránit? Čekat na někoho až doveze ten a ten druh z přírody, lépe řečeno několik jedinců, odchová je a pak pářit tyto jedince mezi sebou? Místo na burzy jezdit do Afriky, Asie a dalších končin pro zaručeně (ale kdo je zaručeně určí?) jedince? A existuje vůbec nějaký druh, který není křížený?
Opravdu je to závažné a smutné.

naj je, ak sa dovezie z prírody a nepredáva sa to pod názvami ako je to v chovoch..napr ak by sa urobil import blondi, tak to nepredávať ako blondi, ale ako Theraphosa sp. Francúzska Guyana atď (úplne naj s presnou lokalitou)...pretože ak sa to bude predávať ako blondi, tak sa to bude zase páriť s "blondinami" v chovoch..ja som si napr dával overiť,či mám blondi, alebo nie
ale netreba prepadať depresii...odchovávať sa to bude stále....to, že tak nebudete robiť Vy, bude len pre vaše "potešenie"
Ja osobne budem do budúcna robiť asi to, že sa zameriam na druhy,ktoré sú menej krížené, popr. vôbec...no nechávam si v chove aj druhy, ktoré sú zaručene prekrížené

[Z0oMb3E]

osobne by ma zaujimalo ci ta introdukovana kolonia vagansov ktoru vypustili a drzi sa na floride je "cista" alebo takto rovnako chovatelsky upgrade-nuta

[Sceptic]

Nieco malo najdes tu: http://entnemdept.ufl.edu/creatures/mis ... edrump.htm ale je to z roku 2003 takze nie aktualna situacia ale odpoveda to z casti na tvoju otazku introdukovania clovekom.

Blizko lokality je aj pristav co by mohla hrat istu ulohu. Uz Bücherl 1953 pozoroval ako priame vektory distibucie druhov napr: zeleznicne trate. Pri tazeny dreva ostalo vela pavukov stale v korenovych systemoch a na jednotlivych staniciach postupne "vystupovali". Preto maju niektore Grammostola sp. tak siroky zaber rozsirenia.

Kód: Vybrať všetko

Bücherl, W. Estudos sobre a biologia e a sistemática do género Grammostola Simon, 1892. Monografias Inst. Butantan 1 1-203