Obranne chlpky

Fórum venované toxicite, jedom, uhryznutiam a ich predchádzaniu

Moderátori: Sceptic, bebekexxx

Užívateľov profilový obrázok
Sceptic
Administrátor stránky
Príspevky: 2362
Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
Bydlisko: ZA
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Sceptic » 14. Novembra 2008, 10:59


MichaelStyle
Príspevky: 15
Dátum registrácie: 19. Júla 2008, 18:53
Nhandu chromatus

Príspevok od užívateľa MichaelStyle » 10. Decembra 2008, 19:49

Caute ...ja by som sa chcel opytat..... som chovatel zaciatocnik ... Mam druh nhandu chromatus a vzdy ked sa k nej priblizim vykopava strasne vela chlpkov ...je to pre tento druh specificke???? ..... Smithina ked sa k nej priblizim vobec tolko chlpkov nevypusta. teda vykopava ich minimalne...

Užívateľov profilový obrázok
Chruno
Lingvistický diktátor
Príspevky: 230
Dátum registrácie: 5. Júla 2007, 19:48
Bydlisko: Wild Wild East
Re: Nhandu chromatus

Príspevok od užívateľa Chruno » 10. Decembra 2008, 20:49

MichaelStyle napísal:Mam druh nhandu chromatus a vzdy ked sa k nej priblizim vykopava strasne vela chlpkov ...je to pre tento druh specificke????
Povedal by som, ze ano. Moj samec ich vykopava stale a hojne.

Užívateľov profilový obrázok
Sceptic
Administrátor stránky
Príspevky: 2362
Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
Bydlisko: ZA
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Sceptic » 20. Januára 2009, 12:30

Tarantula related ocular injury – a case report:

http://www.rila.co.uk/issues/full/007/2 ... p65-66.pdf

Užívateľov profilový obrázok
Sceptic
Administrátor stránky
Príspevky: 2362
Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
Bydlisko: ZA
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Sceptic » 3. Februára 2009, 10:48

brachy napísal:Ahoj

Tu su jednotlive typy. O 6. trochu neskorsie.

Obrázok

Rod Ephebopus chlpky ma na pedipalpach. To kvoli tomu, ze su to notoricke druhy a ked ich npriatel najde v nore najpr sa stretne s prednymi nohami pavuka. na obrazku typ C.
Hmm neviem ci je ten obrazok zle nakresleny ale moc sa nestotoznujem prave s nakresom C, ktory by mal predstavovat obranny chlpok rodu Ephebopus. Tento druh chlpku by nemal mat stopku a prave ta je tam zaznacena. Kotvenie chlpkov je robene priamo penetracnym bodcom (hrotom) do pokozky vtackara.

Užívateľov profilový obrázok
adi
Príspevky: 2001
Dátum registrácie: 12. Novembra 2006, 15:39
Bydlisko: Prešov
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa adi » 3. Februára 2009, 11:09

Obrázok

Je to slabo videt ale su tam.

Ide o adult samicu Ephebopus cyanognathus.
michaladamcak@gmail.com, www.terapresov.freevar.com

Hadat sa na internete je ako zucastnit sa paralympiady - aj ked vyhras - furt si retardovany. :-)

Užívateľov profilový obrázok
adi
Príspevky: 2001
Dátum registrácie: 12. Novembra 2006, 15:39
Bydlisko: Prešov
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa adi » 5. Februára 2009, 00:06

Kód: Vybrať všetko

Marshall, S. & G.W. Uetz. 1990.
The pedipalp brush of Ephebopus sp. (Araneae, Theraphosidae): evidence of a new site for urticating hairs.
Bulletin of the British Arachnological Society 8: 122-124.   

V tomto clanku by vraj mala byt popisana problematika obrannych chlpkov na pedipalpach v rode ephebopus
michaladamcak@gmail.com, www.terapresov.freevar.com

Hadat sa na internete je ako zucastnit sa paralympiady - aj ked vyhras - furt si retardovany. :-)

Užívateľov profilový obrázok
Sceptic
Administrátor stránky
Príspevky: 2362
Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
Bydlisko: ZA
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Sceptic » 6. Februára 2009, 19:25

Obranné chĺpky
Update 3.2013
Základnou literatúrou a veľmi rešpektovanou prácou je publikácia COOKE, J.A.L., V.D. ROTH & F.H. MILLER (1972): The urticating hairs of theraphosid spiders. - American Mus. Novit., 2498: 1-43. Aj napriek roku vydania stále reflektuje všetko podstatné, čo sa na poli bádania obranných chĺpkov objavilo.

Obranné chĺpky slúžia hlavne na defenzívu proti predátorom – napr: menším cicavcom, ale nájdeme ich aj v okolí príbytku pavúka. Podľa pozorovaní sa chĺpky našli napr: v žalúdkoch vtákov, cicavcov v porovnaní s hadmi a plazmi, kde sa nenašli žiadne. Z toho môže vyplývať, že chĺpky sa javia účinnejšie práve proti hore uvedeným nepriateľom (Cook, 1972). Nebezpečenstvo pre malé cicavce predstavuje hlavne zásah do tváre a vdýchnutie chĺpkov. Na predátora alebo pri vyrušení ich jednoducho vykope z abdomenu pomocou zadných kráčavých nôh. Samotné vykopávanie sa vykonáva pomocou 4 páru kráčavých nôh, ktorými vtáčkari rýchlymi pohybmi trú o svoj abdomen. Dôležitá je hlavne ventrálna strana metatarsusu, kde sú koncentrované ostne. Pričom práve tie hrajú rozhodujúcu úlohu pri celom procese uvoľnenie chĺpku zo stopky a následného vykopania vtáčkarom do vzduchu. Táto koncentrácia ostňov na ventrálnej strane metatarsusu je špecifická hlavne pre podčeľaď Theraphosinae.


Vtáčkari vykopávajú väčšie množstvo pŕhlivých chĺpkov, tesne pred zvlekom - pozorované pri rode Brachypelma. Je to spôsob ochrany ich pavučinového lôžka, pri bezbrannosti počas zložitého procesu zvliekania. Theraphosa blondi zapriada pŕhlivé chĺpky do kokóna ako formu ochrany vajíčok proti larvám múch a podobným škodcom.

Obrázok
Tisíce obranných chĺpkov Theraposa blondi.


Na vašej Brachypelme spp. si môžete všimnúť lysinku na abdomene. Tá vzniká vykopaním veľkého množstva obranných chĺpkov. Obranné chĺpky sa dajú pozorovať aj ako malé chumáčiky uvoľnených chĺpkov na abdomene vtáčkara. Hneď pri ďalšom zvleku sa lysinka stratí a všetky chĺpky sa obnovia. Tento kolobeh pokračuje po celý život pavúka.

Obrázok
Obrázok
Spomínané chumáčiky obranných chĺpkov na abdomene B. smithi.

V celej čeľadi Theraphosidae sú to hlavne zástupcovia Amerického kontinentu (podčeľade Theraphosinae, Aviculariinae), ktorí disponujú týmto spôsobom obrany (vykopávaním, uvoľňovaním chĺpkov). Evolučne sa vývin obranných chĺpkov držal vo viacerých líniách, ktoré prezentujú ich rôznorodosť v dnešných podobách. Tu máme na mysli nezávislý vývin v podčeľadi Aviculariinae, kde je rod Ephebopus absolútne odlišný a to nielen spôsobom ich „mechanického“ použitia proti protivníkovi ale aj ich umiestnením. Pričom v tej iste podčeľadi má napr: rod Avicularia obranné chĺpky založené na „dotykovom“ princípe. Tieto chĺpky nemajú žiadne druhy z Afriky, Ázie, Austrálie, podčeľade Sinurticantinae a Ischnocolinae. Vtáčkari Afriky, Ázie a Austrálie, ktoré boli ochudobnené o tento druh obrany majú toxicky významnú jedovatosť. Zjednodušene povedané ak má nájdený pavúk obranné chĺpky typu 1, 3, 4, 6, tak momentálne patrí do čeľade Theraphosinae. Typ 2 a 5 majú len zástupcovia podčeľade Aviculariinae. Niektoré kombinácie obranných chĺpkov (1,3) alebo (3,4) nadobúdajú vtáčkari počas ontogenézy. To znamená, že juvenilný vtáčkar (Eupalaestrus weijenberghi) má počas svojho rastu do určitého veku (veľkosti) len chĺpky typu 1. Až časom nadobúda typ 3 (vid. Graf 1). Tieto pozorovania boli robené na viacerých druhoch (Peréz-Miles, 2002).

Pravdepodobný je aj sexuálny dimorfizmus v juvenilný štádiách vývinu. Zistenia nasvedčujú tomu, že samce môžu mať dva typy obranných chĺpkov skôr ako samice, ktorá má v rovnakom zvleku len jeden typ. (vid. Graf 2). Až vo vyšších zvlekoch sa táto odlišnosť vytráca a obe pohlavia majú k dispozícii jeden aj druhý typ chĺpkov. Sexuálny dimorfizmus je zatiaľ potvrdený u adultných jedincoch napr: Maraca carbola, kde adult samce majú typy 3 a 4 a adult samice len typ 4 (Peréz-Miles 2000).


Obrázok
Graf 1
Čierne pruhy poukazujú na prítomnosť obranných chĺpkov typu 3. Červené pruhy poukazujú na prítomnosť obranných chĺpkov v kombinácii 1 a 3 (Peréz-Miles 2002).


Obrázok
Graf 2
Čierne pruhy poukazujú na prítomnosť obranných chĺpkov typu 3. Červené pruhy poukazujú na prítomnosť obranných chĺpkov v kombinácii 3 a 4 (Peréz-Miles 2002).



Príklad z praxe: Rod Cyclosternum má obranné chĺpky typu 1 a 3. Medzi chovateľmi sa predáva nesprávne rodovo určený Cyclosternum sp. Machala. Na základe dodatočného zistenia, že tento „espéčkový“ druh má obranné chĺpky typu 3 a 4, je jeho zaradenie do rodu nesprávne.

Tieto zistenia však prinášajú aj otázky. Zaujímavé by bolo zistiť, či znemožnenie alternatívnemu sa bráneniu proti protivníkovi je príčina oveľa väčšej sily jedu? Vývin jednotlivých línii vtáčkarov na rôznych kontinentoch prebiehal natoľko nezávisle na, bez toho aby príroda prihliadala na absenciu obranných chĺpkov?

Uvediem momentálne platné kombinácie obranných chĺpkov a príklady rodových zástupcov:
(Podľa Cookea 1972)
1,3Cyclosternum, Sericopelma, Brachypelma
3,4Chromatopelma, Homoeomma, Euathlus, Grammostola, Paraphysa
1Acanthoscurria, Aphonopelma, Pamphobeteus
2 – iba rody Avicularia, Iridopelma
3 Cyriocosmus, Hapalopus, Hapalotremus, Davus
5 – iba rod Ephebopus
6 – iba rod Hemirrhagus

Obrázok
Rozloženie obranných chĺpkov v kombinácii 1,3 nie je na abdomene rovnomerné. Bertani pri odobraní vzorkou z rôznych časti abdomenu prišiel nato, že chĺpky v kombinácii nepokrývajú celý abdomen ale len na niektorých jeho miestach.

Popis chĺpku:
Každý chĺpok sa vyznačuje vlastnou stavbou. Je to charakteristický znak, podľa ktorého sa dajú jednotlivé typy odlíšiť. Popis jednotlivých chĺpkov je uvedený v samostatnej sekcii neskôr. Ďalším zaujímavým faktom je, že nie všetky obranné chĺpky sa nachádzajú na abdomene vtáčkara. Výnimku v tomto smere tvorí celý rod Ephebopus, ktorého obranné chĺpky sa nachádzajú na pedipalpách.


Medzi špecifikácie obranných chĺpkov by som uviedol:
- Tvar
- Vetvenie tŕňov na samotnom chĺpku a smer vetvenia
- Veľkosť chĺpkov, existujú dokonca odlišnosti v rámci jedného typu
- Mechanický spôsob uvoľňovania
- Umiestnenie na tele vtáčkara
- Umiestenie stopky na chĺpku voči pozícii penetračného bodcu



Veľkosti jednotlivých obranný chĺpkov:
Typ: 1 - 0,2 do 0,6 mm
Typ: 2 - 0,5 do 1,5 mm
Typ: 3 - 0,3 do 1,2 mm
Typ: 4 - 0,06 do 0,2 mm
Typ: 5 - 0,6 do 0,2 mm
Typ: 6 – 0,3 ? do ? mm
1 – 4 podľa (Cookea 1972)
6 – (Peréz-Miles 1998)


Jednotlivé druhy obranných chĺpkov:

Obranné chĺpky typu 1:
Patria medzi najrozšírenejšie obranné chĺpky v podčeľadi Theraphosinae. Chĺpok sa skladá z dvoch, v protismere vetvených súboroch tŕňov, ktoré sú oddelené nevetvenou časťou. Stopka, ktorá prichytáva obranný chĺpok na pokožke vtáčkara sa nachádza na prvej menšej vetvenej časti. Malo by platiť pravidlo, že prvá tŕňová časť (kde sa nachádza spomenutá stopka) je o dosť menšia ako hlavná časť, ktorá končí penetračným bodcom (Bertani 2001). Penetračný bodec (hrot) je práve tá časť obranného chĺpku, ktorá sa „zachytáva“ resp. perforuje pokožku. Tento druh chĺpkov vtáčkar vykopáva.


Obrázok


Obrázok porovnania obranných chĺpkov typu 1 uvádzam ako zaujímavosť. Cook vo svojom diele neuvádza aké štatistické hodnoty veľkosti chĺpkov bral do úvahy. Veľkosť chĺpkov sa mení behom ontogenéze vtáčkara, pričom by sa mali brať do úvahy len odobrané vzorky chĺpkov u adultných jedincov. Bertani vo svojom diele BERTANI, R. 2001. Revision, Cladistic Analysis, and Zoogeography of Vitalius, Nhandu, and Proshapalopus; with notes on other theraphosinae genera (Aranae, Theraphosidae). Arquivos de Zoologia 36 (3): 265-356 uvádza taktiež odlišné veľkosti obranných chĺpkov typu 1 odobrané na rôznych miestach abdomenu.

Obrázok


Obranné chĺpky typu 2:
Sú prítomné len u pod čeľade Aviculariinae, a to konkrétne len u rodov Avicularia, Iridopelma. Nachádzajú sa na abdomene vtáčkara. Spôsob ich použitia nie je založený na ich vykopávaní pomocou posledného páru kráčavých končatín (ako u typu 1), ale sú uvoľňované abdominálnym pohybom vtáčkara, ktorý trením o telo nepriateľa aplikujem chĺpky na jeho pokožku. Chĺpky sa týmito pohybmi uvoľnia zo svojho lôžka a priľnú na pokožku nepriateľa. Sú ťažšie ako ostatné, typy čo im znemožňuje dobré vzdušné rozptyľovanie. Slúžia aj ako ochrana hniezda, pričom nimi pavúk infiltruje svoje prostredie. Avšak u Avicularii versicolor bolo pozorované aj klasické vykopávanie zadnými nohami ako obrana pred nepriateľom v čase keď mala kokón.


Príklad: Pokus bol založený na fixácii štvrtej kráčavej nohy Avicularie sp. pomocou pinzety. Pavúk sa začal brániť následným trením abdomenu o pinzetu pričom na ňu nanášal obranné chĺpky (Bertani 1995). Fakt o vykopávaní obranných chĺpkov z abdomenu sa autorovi pokusu potvrdiť nepodarilo, pretože ho nikdy nepozoroval. Ako zaujímavosť uviedol, že po podaní holíčaťa tomuto pavúkovi, sa na ňom a v jeho okolí objavili obranné chĺpky. Nevie sa, či to bolo zapríčinené vyrušením vtáčkara a následným aplikovaním chĺpkov na holíča. V pokuse sa skúmal aj fakt, že niektoré Avicularie (podľa domnienky Cookea 1972) implementujú do svojej pavučiny obranné chĺpky. Tento fakt sa im nepodarilo overiť a v žiadnej skúmanej pavučine obranné chĺpky nenašli (Bertani a Marques 1995).


Obranné chĺpky typu 3:
Patria tiež k veľmi frekventovaným chĺpkom v podčeľadi Theraphosinae. Základné zloženie by sa dalo charakterizovať nasledovne: vetvenie centrálneho ostňa chĺpku postupne redne a vetvená časť je väčšia ako nevetvená. ako vetvenie tŕňmi po väčšej dĺžke chĺpku ako samotná nevetvená časť, ktorá je ukončená penetračným bodcom. Stopka sa nachádza na opačnom konci chĺpku ako penetračný bodec. Tŕne, ktoré sú umiestnené na samotnom tele chĺpka sú masívnejši a nie tak husto pokryté pozdĺž chĺpka ako u typu 1. Tento druh chĺpkov vtáčkar vykopáva.


Obrázok


Obranné chĺpky typu 4:
Tento typ chĺpkov je dosť špecifický, samotnou stavbou nezameniteľný ostatnými typmi chĺpkov. Podobá sa písmenu „J“. Vetvenie tŕňmi nie je husté, avšak samotné tŕne sú masívne. Stopka sa nachádza na opačnom konci chĺpku ako penetračný bodec.

Obranné chĺpky typu 5:
Celý rod Ephebopus, má obranné chĺpky na oboch pedipalpách - femure. Po nepriateľovi ich jednoducho hádže do vzduchu. Ohnisko chĺpkov na femure smerom ku chelicerám a je vidieť voľným okom. Sú svetlejšie a kratšie ako zvyšné typy. Nemá stopku a je priamo prichytený pomocou penetračného bodca na pokožke vtáčkara.

Obranné chĺpky typu 6:
Tento druh obranných chĺpkov má rod Hemirrhagus. Chĺpky sú umiestené na abdomene. V mieste prichytenia (valcovitom lôžku) nemajú vetvenie. Časť, akou je v chĺpkom lôžku prichytený, sa vyznačuje veľmi ostrou špičkou. Veľkostne nie sú homogénne. Vtáčkar ich vykopáva.

Problémy, ktoré spôsobujú obranné chĺpky:

Medzi hlavné problémy patrí svrbenie častí teľa, ktoré prišli do styku s chĺpkami. Chovateľ sa stáva senzibilnejší, čím dlhšie sa venuje chovu Amerických druhov. Tým sa myslia stovky kusov pavúkov, rôznych veľkostí. Samotné svrbenie je nepríjemné. Občas pomôže umytie rúk kefou pod tečúcou vodou. Medzi alergické reakcie patrí nadmerné začervenanie miesta zásahu. Veľmi zaujímavý je prípad chovateľa, ktorý žmýkal holými rukami premočený substrát Theraphosa blondi. Následná reakcia nedala na seba dlho čakať. Okrem neskutočného svrbenia ráno nasledoval opuch rúk sprevádzaný neznesiteľnou bolesťou, zlým krvným tlakom a kŕčmi v predlaktí. Nasledovalo liečenie kalciom s Dithiadenom injekčne aplikovaným do žily, Hydrocortisonom aplikovaným do sedacieho svalu (Hlivka, 1999).


Ďalší, o dosť vážnejšie problém je zápal očných spojiviek a zanesenie chĺpkov do oka.

Príkladom je práve Grammostola rosea, asi najviac komerčne rozšírený pavúk v chovoch, mierny, málokedy vykopáva, javí sa ako baránok. Dalo by sa povedať, že sa sám svojimi vlastnosťami „pýta“ na ruku. Chcel by som vás teda vyviesť z omylu. Chov aj takto nenáročných chovancov prináša riziká, ktoré si chovateľ možno neuvedomuje. Existuje správa o vykopaní obranných chĺpkov a ich následnom zanesení do oka. Nejedná sa o alergickú reakciu ale o realitu, ktorá sa môže stať aj vám.


Správa:
Rozhodol som sa zobrať si pavúka na ruku. Kvôli nejakému vonkajšiemu podnetu začal pavúk vykopávať obranné chĺpky. Nechtiac som si obranné chĺpky zaniesol do oka. Po 10 min som na postihnuté oko nevidel. Viac krát som zmenil očného doktora a nastala tortúra omylov a nezistených príčin môjho stavu. Chĺpky nevedel žiadny špecialista objaviť. Počas celého času a podávania rôznych masti som trpel bolesťami a stav sa nijako nezlepšoval. Po čase sa mi podarilo dostať sa naozaj na špecializované stredisko. Diagnóza bola neúprosná - pod povrchom rohovky boli chĺpky so žiadnou možnosťou ich odstrániť. Rezultát znel vyše 60 chĺpkov po celej rohovke. Väčšina chĺpkov je na rozhraní medzi rohovkou a očnou komorou. Jedna sa o vážne poškodenie oka a je jedine na organizme ako s tým vyrovná (časopis Sklípkan, Feiferlík 1999).


V krátkosti si dovolím priblížiť prípad z časopisu Journal Ophthalmology. Periodikum mentoruje nad chovateľmi, že si neuvedomujú riziká chovu vtáčkarov. Istý 33 ročný pán prišiel k lekárovi so 4 dňovou bolesťou ľavého oka, ktoré nastalo pri kŕmení svojho chovanca. Po podrobnom preskúmaní mu našli v oku 10 chĺpkov. Aplikovali mu g. ofloxacin 0.3 % qds a g. dexamethasone 0.1 % qds do ľavého oka. Po týždni sa stav pacienta zlepšil aj keď bolo prítomné mierne podráždenie. Nasledovala liečba očnými kvapkami. Po 4 týždňoch sa chĺpky našťastie nezapálili ale ani z rohovky nijako nevyplavili. Po 15 mesiacoch od začatia liečby sa pacient javil asymptomatický bez ďalších alternatív liečby.


Môžem len odporučiť používanie ochranných prostriedkov – okuliare, rukavice. Vyvarovať sa manipulácie so substrátom, ktorý je už dlhší čas v teráriu. So zvlečkami manipulovať len za pomoci pinzety. Nechcem robiť hlavne pri začiatočníkoch alebo potencionálnych chovateľov z obranných chĺpkov strašiaka. Hore uvedené prípady berte ako prevenciu vyhnúť sa podobným komplikáciám.


Marshall, S. D., & G. W. Uetz. 1990. Incorporation of urticating hairs into silk: a novel defense mechanism in two Neotropical tarantulas (Araneae, Theraphosidae). Journal of Arachnology 18: 143-149.

PÉREZ-MILES, F. (1998): Notes on the systematics of the little known theraphosid spider Hemirrhagus cervinus, with a description of a new type of urticating hair . The Journal of Arachnology 26: 120-123.

PÉREZ-MILES, F. (2002) The occurrence of abdominal urticating hairs during development in Theraphosinae (Araneae, Theraphosidae): Phylogenetic implications. Journal of Arachnology 30(3): 316-320.

Bertani, R . & O.A.V . Marques . 1995/9 6 . Defensive behaviors in Mygalomorph spiders : release of urticating hairs by some Aviculariinae (Araneae,
Theraphosidae) . Zool . Anz., 234 :161-165 .


Ang, Galloway, Shenoy, Illingworth Tarantula related ocular injury – a case report CME Journal Ophthalmology 2004; 7(3): 65-66 .


Cooke, J .A .L ., VD. Roth & EH . Miller. 1972 . The urticating hairs of theraphosid spiders . AmericanMus. Nov ., 2498 :1-43 .

BERTANI, R. 2001. Revision, Cladistic Analysis, and Zoogeography of Vitalius, Nhandu, and Proshapalopus; with notes on other theraphosinae genera (Aranae, Theraphosidae). Arquivos de Zoologia 36 (3): 265-356
Naposledy upravil/-a Sceptic v 7. Februára 2009, 22:23, upravené celkom 2 krát.

Užívateľov profilový obrázok
adi
Príspevky: 2001
Dátum registrácie: 12. Novembra 2006, 15:39
Bydlisko: Prešov
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa adi » 7. Marca 2009, 13:33

Pripajam cerstvu fotku obrannych chlpkov druhu Ephebopus cyanognathus. Zatial fotene mobilom, dufam, ze zatial kvalita postaci.

Obrázok
michaladamcak@gmail.com, www.terapresov.freevar.com

Hadat sa na internete je ako zucastnit sa paralympiady - aj ked vyhras - furt si retardovany. :-)

dedo
Príspevky: 6
Dátum registrácie: 17. Mája 2009, 17:09

Príspevok od užívateľa dedo » 18. Mája 2009, 09:08

Choval som vtáčkáre asi 20 rokov. Nejakých 13-14 som nemal žiadne problémy. Podotýkam že absolútne nemám problémy s alergiou na nič okrem niektorých ľudí. Potom ma začali svrbievať ruky, strany krku, hlava.... Rukavice atp boli len dočasná úľava a bolo to horšie a horšie
V tomto období som ovšem mával už veľa pavúkov, až ku 3-400 stovkám adultov alebo skoro adultov. Potom sa mi to začalo zhoršovať a svrbenie nakoniec bolo tak hrozné že som zhruba po 20 rokoch musel prestať, nedalo sa to vydržať.

Nasledovala 12 ročná pauza ale človeku je smutno, rád by som to zase skúsil. Obávam sa ale že by sa moja alergia opať objavila, to može byť ako s thc receptormi, ak sa raz vytvorili ... :lol:

Pretože spústa druhov bola počas mojich čias absolútne nedostupná - (alebo sa menila systematika) rád by som sa opýtal, či viete o nejakom zozname nevykopávajúcich (takmer alebo absolútne výnimočne) druhov.
Je mi jasné že Afrika a Azia by mala byt bezproblémová ale ked ja by som mal radšej menej nervóznu latinskú Ameriku (v mojom veku..). Sú tam vôbec nejaké vhodné druhy? Dotyk mi nevadí, tomu by som vedel zabrániť, ale chlpom vo vzduchu, substráte atp nie... A sú nejaké druhy v starom svete ktorým by som sa mal vyhnúť . Mal som veľmi rád Theraphosy a Pamphobeteusy ale tomu je navždy koniec..

husenica77
Príspevky: 29
Dátum registrácie: 8. Februára 2009, 21:51

Príspevok od užívateľa husenica77 » 18. Mája 2009, 09:40

dedo napísal:Je mi jasné že Afrika a Azia by mala byt bezproblémová ale ked ja by som mal radšej menej nervóznu latinskú Ameriku (v mojom veku..). Sú tam vôbec nejaké vhodné druhy?
vyber je dost zuzeny, podla tvojich kriterii by boli najvhodnejsie asi Avicularie, Psalmopoeusy, Tapinaucheniusy, Holothele...
ja tento problem riesim chovom Poecilotherii :)

dedo
Príspevky: 6
Dátum registrácie: 17. Mája 2009, 17:09

Príspevok od užívateľa dedo » 18. Mája 2009, 10:59

husenica77 napísal: ja tento problem riesim chovom Poecilotherii :)
Ja by som to tieť rád riešil takto (Poecilotherie za mojich čias neboli takmer dostupné) ostáva otázka čo so všetečnými vnúčencami a hlavne synovcom, ten pomáha veľmi rád a už má vek na to aby sa o niečo staral...
Hmotnosť má dostatočnú, nejakú južnú Ameriku určite vydrží ale Poecilotheriu... A dosť rozumu aby sa zaručene vyhol problémom ešte určite nemá

Užívateľov profilový obrázok
oblHis
Príspevky: 195
Dátum registrácie: 9. Decembra 2008, 19:23
Bydlisko: Dolný Kubín
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa oblHis » 18. Mája 2009, 11:06

Tak skus Avicularie

dedo
Príspevky: 6
Dátum registrácie: 17. Mája 2009, 17:09

Príspevok od užívateľa dedo » 18. Mája 2009, 11:55

To samozrjeme môžem ale rád by som si preštudoval kompletný jedálny lístok pred konzumáciou.

Myslím že nejaký zoznam antialergickych druhov určite niekde bude, ale nevyguglil som - samé deky a paplóny ...

Možno niekto vie.

Užívateľov profilový obrázok
adi
Príspevky: 2001
Dátum registrácie: 12. Novembra 2006, 15:39
Bydlisko: Prešov
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa adi » 18. Mája 2009, 17:32

Dobrz napad s vztvorenim takehoto zoznamu. Momentalne som mi mo SR (Glasgow) , ale ked sa vratim domov kuknem do svojho PC. Mam tam rozpracovanu vec, takmer pred dokoncenim. Kuknem a skusim to skopcit.

Ale vyber by bol, ide len o dostupnost na trhu a hlavne cenu. Lebo vela druhov je nedostupnych a hlavne drahych.

Indie, Azie a Afriky by som sa neobaval. Dobre to riesi vytrina so sklenenymi dvierkami. A podla mna su tieto druhz agresivne iba ak niekto do nich sprta.
michaladamcak@gmail.com, www.terapresov.freevar.com

Hadat sa na internete je ako zucastnit sa paralympiady - aj ked vyhras - furt si retardovany. :-)

dedo
Príspevky: 6
Dátum registrácie: 17. Mája 2009, 17:09

Príspevok od užívateľa dedo » 18. Mája 2009, 18:53

Ked o tom rozmýšľam možno sa to dá zhrnúť nasledovne:

1. Nemôžem žiadne Theraphosinae - žiaľ.
2. Z Aviculariinae môžem Avicularia (bezkontaktne) a nemôžem Ephebopus. Čo Iridopelma?
3. Všetko ostatné môžem - aj ked je z Ameriky ako Holothele, Psalmopoeus.

Mám to správne?

Veľmi by ma zaujímalo čo tak najmenej vykopáva z Theraphosinae? Či tam niesú nejaké druhy u ktorých je toto správanie veľmi zriedkavé?
Problém je že to čo sa hlavne chová, kľudné farebné druhy sú práve to čo nemôžem...

Užívateľov profilový obrázok
Sceptic
Administrátor stránky
Príspevky: 2362
Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
Bydlisko: ZA
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Sceptic » 18. Mája 2009, 22:03

dedo napísal:Ked o tom rozmýšľam možno sa to dá zhrnúť nasledovne:

1. Nemôžem žiadne Theraphosinae - žiaľ.
2. Z Aviculariinae môžem Avicularia (bezkontaktne) a nemôžem Ephebopus. Čo Iridopelma?
3. Všetko ostatné môžem - aj ked je z Ameriky ako Holothele, Psalmopoeus.

Mám to správne?

Veľmi by ma zaujímalo čo tak najmenej vykopáva z Theraphosinae? Či tam niesú nejaké druhy u ktorých je toto správanie veľmi zriedkavé?
Problém je že to čo sa hlavne chová, kľudné farebné druhy sú práve to čo nemôžem...

Z Juznej Ameriky maju obranne chlpky vsetky druhy okrem podceladi Sinurticantinae - Psalmopoeus a Tapinauchenius. Vynimka je len aj rod Holothele ten ma zastupenie - Europa, Juzna A., Afrika.

Afrika, Europa, Azia, Australia - obranne chplky nemaju ziadne rody.


Ak chces nieco zemne z Juznej Ameriky odporucam rod Acanthognathus (francki, pissi) malo jedovaty - avsak celad Nemesiidae nie Theraphosidae. V buducnosti skor predpokladam jeho delenie na casti a pridruzenie celadi Theraphosidae.

husenica77
Príspevky: 29
Dátum registrácie: 8. Februára 2009, 21:51

Príspevok od užívateľa husenica77 » 18. Mája 2009, 22:43

takze z ineho konca skusme.. chlpkami sa /podla mojich skusenosti samozrejme, u roznych chovatelov to moze byt ine/ casto aktivne brania: acanthoscurria, lasiodora, aphonopelma, pamphobeteus, theraphosa, phormictopus, brachypelmy ako ktore...
menej casto /to vsak neznamena ze ich nepouzivaju, zalezi to dost od konkretneho jedinca/ to boli u mna kedysi chromatopelma,grammostola,nhandu..

tazko hladat kompromisy, ked raz ten pavuk chlpky ma, tak je dost velka pravdepodobnost ze ich aj niekedy pouzije a mozno natrafis prave na takeho jedinca, ktory ich bude vykopavat s velkou radostou aj ked v mudrych knizkach bude napisane cosi ine :))

keby som to mal zhrnut, vyber si nieco z toho co som pisal vyssie v prvom prispevku a ked si mal take silne alergicke priznaky, nespekuluj zbytocne s vykopavacmi:)

Užívateľov profilový obrázok
Sturm
Príspevky: 663
Dátum registrácie: 28. Júla 2009, 14:32
Bydlisko: Kosice

Príspevok od užívateľa Sturm » 8. Februára 2010, 00:07

No ja za nejake tri roky co chovam pavuky som nikdy nemal problem s obrannymichlpkami vpodstate jediny pavuk zo vsetkych cos a umna vystriedaly ktory vycesaval chlpky je samica B.vagans ktoru mam teraz doma a vycesavala ich len asi dva krat v zivote ... mam ju dva roky

Užívateľov profilový obrázok
simon
Príspevky: 195
Dátum registrácie: 20. Decembra 2008, 16:47
Bydlisko: Oslany
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa simon » 8. Februára 2010, 09:24

Fuuuha tak to si toho s vykopávaním moc nezažil :) Ja chovam pavuky tiež skoro 3 roky ale mal som viac takých pavúkov. Mam aj skoro dospeleho chromatusa, u ktorého som nikdy nevidel že by vykopával. Ten sa radšej schová v ukryte. Donedávna som mal parahybanu, ktorá vykopávala hned ako som sa dotkol krabičky, takže tu som otvoril iba ked som jej dával žrat. Samica A. juruenicola vykopávala ešte ked bola v nižších zvlekoch-okolo 5-8 zvleku potom sa nejako ukludnila a mal som aj geniculatu, ktorá bola na tom podobne ako parahybana-vykopavala vždy ked som chytil krabičku. A aj B. boehmei mi strašne vykopáva. Dokonca aj ked jej predhodim svrčka tak sa nanho otočí zadočkom a vykopáva :P

Užívateľov profilový obrázok
AAA
Príspevky: 497
Dátum registrácie: 21. Februára 2008, 14:27
Bydlisko: BA
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa AAA » 8. Februára 2010, 13:33

Existuju nejake pozemne druhy ktore nemaju obranne chlpky?

Užívateľov profilový obrázok
Z0oMb3E
skúsený chovateľ
Príspevky: 1580
Dátum registrácie: 18. Januára 2009, 18:16
Bydlisko: Lipt. Osada
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Z0oMb3E » 8. Februára 2010, 13:55

AAA napísal:Existuju nejake pozemne druhy ktore nemaju obranne chlpky?
ako uz bolo pisane vsetky pavuky (theraphosidae) ci uz stromove, zemne alebo podzemne z ameriky maju obranne chlpky. druha vec je ci ich konkretni jedinci pouzivaju a v akom mnozstve a pri akej prilezitosti.

ostatok sveta ich nema cize len tak z brucha genus chylobrachys, ceratogyrus, pterinochilus ci phlogiellus...
Okrem toho čo neviem, viem všetko! (Sokrates)

Užívateľov profilový obrázok
Sturm
Príspevky: 663
Dátum registrácie: 28. Júla 2009, 14:32
Bydlisko: Kosice

Príspevok od užívateľa Sturm » 8. Februára 2010, 17:42

simon napísal:Fuuuha tak to si toho s vykopávaním moc nezažil :) Ja chovam pavuky tiež skoro 3 roky ale mal som viac takých pavúkov. Mam aj skoro dospeleho chromatusa, u ktorého som nikdy nevidel že by vykopával. Ten sa radšej schová v ukryte. Donedávna som mal parahybanu, ktorá vykopávala hned ako som sa dotkol krabičky, takže tu som otvoril iba ked som jej dával žrat. Samica A. juruenicola vykopávala ešte ked bola v nižších zvlekoch-okolo 5-8 zvleku potom sa nejako ukludnila a mal som aj geniculatu, ktorá bola na tom podobne ako parahybana-vykopavala vždy ked som chytil krabičku. A aj B. boehmei mi strašne vykopáva. Dokonca aj ked jej predhodim svrčka tak sa nanho otočí zadočkom a vykopáva :P
No nemam stym takmer iadne skusenosti to je fakt ale vpodstate mi to nejak ani nechyba .....

Užívateľov profilový obrázok
terno
skúsený chovateľ
Príspevky: 459
Dátum registrácie: 17. Novembra 2006, 07:44
Bydlisko: Nitra
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa terno » 8. Februára 2010, 21:58

Sturmfuhrer napísal:No ja za nejake tri roky co chovam pavuky som nikdy nemal problem s obrannymichlpkami vpodstate jediny pavuk zo vsetkych cos a umna vystriedaly ktory vycesaval chlpky je samica B.vagans ktoru mam teraz doma a vycesavala ich len asi dva krat v zivote ... mam ju dva roky
to ti potom odporucam zastucov theraphosa, pamphobeteus (moje oblubene), megaphobema......... :D s tymi si obranne chlpky uzijes......
facebook: Marek Terno
Obrázok

Užívateľov profilový obrázok
Sceptic
Administrátor stránky
Príspevky: 2362
Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
Bydlisko: ZA
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Sceptic » 28. Februára 2010, 15:17

AAA napísal:Existuju nejake pozemne druhy ktore nemaju obranne chlpky?
Hore je o tom napisany clanok, kde najdes odpovede.
Z0oMb3E napísal: ako uz bolo pisane vsetky pavuky (theraphosidae) ci uz stromove, zemne alebo podzemne z ameriky maju obranne chlpky. druha vec je ci ich konkretni jedinci pouzivaju a v akom mnozstve a pri akej prilezitosti.
To je zavadzajuca informacia:

Podčeľade Sinurticantinae a Ischnocolinae obranne chlpky nemaju a cast z nich je z Ameriky.


Napísať odpoveď