Anatomia a fyziologia vtackarov

Ak ste začiatočník a chcete sa pýtať na základné veci, pýtajte sa práve tu

Moderátori: Sceptic, bebekexxx, thefox

Napísať odpoveď
Užívateľov profilový obrázok
Razor
Príspevky: 1010
Dátum registrácie: 30. Apríla 2007, 15:46
Bydlisko: RS/NR
Kontaktovať užívateľa:
Anatomia a fyziologia vtackarov

Príspevok od užívateľa Razor » 16. Januára 2008, 13:10

Ahojte tak čo som sľúbil to aj dodržím. V tejto téme si postupne povieme a krycej, pohybovej, dýchacej, opornej, vylučovacej, pohlavnej, zmyslovej a cievnej sústave. Aby ste boli doma pokúsim sa vám to nejako zjednodušene vysvetliť.
Obrázok
Obrázok
Obrázok

Užívateľov profilový obrázok
Razor
Príspevky: 1010
Dátum registrácie: 30. Apríla 2007, 15:46
Bydlisko: RS/NR
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Razor » 16. Januára 2008, 13:38

Krycia sústava:
čo si pod tým predstavujeme? Kryciu sústavu pavúkov a hmyzu tvorí kutikula, ktorá slúži nie len na ochranu tela, ale tvorí i oporu svalovým vláknam, ktoré sú na kutikulu napojené cez bazálnu membránu. Kedže kutikula je tvorená z väčšej časti chitínom, môže byť prestúpená uhličitanom vápenatým. Chitín je látka ktorá telu nedovolí rásť, preto sa pavúky aj hmyz musia zvliekať. Aktivačný hormon pre zvliekanie sa nazýva ekdyson, (pomocou neho pavúčikom začne černieť celé telo, a medzi novú a starú kutikulu sa tlačí tzv. premazávacia tekutina, ktorá umožní, lahšie vyklznutie z kutikuly). Sčernenie uvidíme najlepšie na abdomene, u druhov z Ameriky to vidieť perfektne. Ked sa pavúčik zvlečie potrebuje čas aby mu nová kutikula stvrdla, preto sa uvoľňuje daľší veľmi dôležitý hormon burzikon, ktorý má na starosti sklerotizáciu kutikuly, bez tohto hormonu, by pavúk nevedel ,,stvrdnúť,, a uhynul by. Keď už hovoríme o kutikule skúsme si ju nejako rozdeliť. Kutikula sa skladá z vonkajšej strany epikutikuly, (má viac vrstiev) exokutikuly (je výrazne prestúpená chitínom) a endokutikuly (tvorí spodnú časť, tiež je prestúpená chitínom). Exokutikula a endokutikula sa nazýva aj prokutikula. Pod prokutikulov sa nachádza epidermis ,,pokožka,, a pod epidermis bazálna membrána na ktorú sa už upína priečnopruhované svalstvo. Na rozdiel od epidermy kutikula nie je tvorená z buniek. Bunky epidermy ju vylučujú na povrch. Epikutikula čiže vrchná časť sa skladá zo 5 častí a to 1. z cementovej (u vodného hmyzu chýba), 2. voskovej (je prestúpená voskami (zabraňuje vysúšaniu a tiež aby sa voda nedostala do tela), 3. polyfenolová vrstva, 4. kutikulínová vrstva má jantárovo žltú farbu, je podobná kutikulínu, 5. hustá vrstva javí sa pod mikroskopom ako homogénna, nedá sa však všade zistiť. Cez bazálnu membránu prechádzajú tzv. porové kanáliky, spočiatku rovné, ktoré tiahnu od epidermy do epikutikuly, kde sa rozvetvujú. Na povrchu kutikula nikdy nie je rovná. Zmyslové chlpky o ktorých si povieme inokedy sa vytvárajú z epidermy a sú vytláčané na povrch, ak sú prítomné zmyslové bunky, ide o zmyslový chlpok. Chlpky rozdelujeme na makrotrichie (väčšie) a mikrotrichie (menšie). Rozdiel je v tom, že mikrotrichie majú kutikulárny pôvod a nevznikajú z epidermy ako makrotrichie. Mirkotrichia - obranný chlpok, makrotrichia - zmyslový chlpok, alebo jeho rôzne modifikácie.
Obrázok
Obrázok
Obrázok

Užívateľov profilový obrázok
brachy
skúsený chovateľ
Príspevky: 327
Dátum registrácie: 6. Októbra 2006, 12:44

Príspevok od užívateľa brachy » 16. Januára 2008, 22:12

Cav

űgratulujem, dobra praca, ked budem mat cas tak vyhrabem aj moje poznamky a odfotim svoje kresby o kutikule.
Deep respect, brachy
,,I like Megaphobema I love Poecilotheria but my queen is Monocentropus balfouri :)''
by Shroom

Obrázok

Užívateľov profilový obrázok
Razor
Príspevky: 1010
Dátum registrácie: 30. Apríla 2007, 15:46
Bydlisko: RS/NR
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Razor » 16. Januára 2008, 23:04

brachy napísal:Cav

űgratulujem, dobra praca, ked budem mat cas tak vyhrabem aj moje poznamky a odfotim svoje kresby o kutikule.
jj aj ja mam krezby, viem ich sem dať, ale ty maš lepší foták tak budem rád ked mi budeš asistovať.
Obrázok
Obrázok
Obrázok

Užívateľov profilový obrázok
Razor
Príspevky: 1010
Dátum registrácie: 30. Apríla 2007, 15:46
Bydlisko: RS/NR
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Razor » 17. Januára 2008, 12:31

tak dnes si poďme povedať o opornej a pohybovej sústave.
Pohybová sústava veľmi úsko súvisí s opornou sústavou a tiež z časti s krycou. Pohyb pavúkov zabezpečuje priečna svalovina, ktorá sa vyskytuje 1x. Nižšie živočíchy majú ešte kožno svalový vak, ktorý im slúži nie len na pohyb, ale aj ako výstuž pre vnútorné orgány. Pri článkonožcoch, sa svaly upínajú na spodnú časť bazálnej membrány ktorá je produkovaná epidermisom do vnútra, na vonok je produkovaná kutikula, o ktorej sme si povedali minule. Svalstvo aj napriek tomu, že je 1x priečno pruhované, je ešte dosť primitívne, no vzniklo pre veľké článkovanie končatín. Pavúk vykonáva svoj pohyb rôznym tempom, podľa toho či loví, robí poriadky vo svojom hiezne či okolí, či len tak odpočíva, ale vníma ! Pohyb riadi z časti aj hemolymfa,(telová tekutina článkonožcov, ale aj niektorých vyšších organizmov), ktorá sa podiela na aktívnom pohybe. Ked je pavúk v kľude jeho sdrce pumpuje hemolymfu v dostačujúcich dávkach, ak sa pavúk uroí náhly pohyb okamžite sa tlak zvýši a prenesie sa to bud vzdušnicami priamo do svalových buniek (takéto pavúky vedia byť extrémne rýchle), alebo pľúcnymi vačkami (vtáčkare) odkial sa vzušný kyslík prenáša do tela cez osrdcovnicu do tela, kde sa rozlieva a oteká vnútorné orgány, a tak ich zásobuje kyslíkom. A pýtate sa čo to má spoločné s pohybom? Ak pavúk zvýši tlak v tele to znamená, že musí prijať viac kyslíka a viac okysličiť aj svalové vlákna, ktoré sú schopné rýchlejšej kontrakcie. Vo svalovine nachádzame bielkoviny Aktín a Miozín, každá má svoju charakteristickú funkciu. Ak sa pavúk nachádza v prostredí s nízkou vlhkostou je len málo pohyblivý a môže uhynúť. Preto je dôležité pavúky držať v takých podmienkach na aké sú prispôsoené. Ak hemolymfa náhle zmení svoj tlak pavúk sa tak vie rôzne rýchlo pohybovať, čiže aj z vašej miernej Grammostoly môže byť rýchly pavúk. Najrýchlejšie vedia meniť tlak hemolymfy práve stromové pavúky, ktoré vedia rýchlo utekať a náhle sa zastaviť. Tiež ich mohutné končatiny nám hovoria, že sú schopné dobrého odrazu a vynikajúcich skokov.
K opornej sústave by som vám napísal len toľko, že ide o ektoskelet - kutikulu článkonožcov. Je ektodermálneho pôvodu. Pavúky majú porkyté kutikulov len určité časti tela, a to môže byť jednou z ich nevýhod oproti obrneným tankom ,,škorpionom,,. Ich kutikula sa skladá z karapaxu (dorzálna čast hlavohrude) a sternumu (ventrálna časť hlavohrude). Bruško nie je nejak extrémne chránené, no obsahuje tiež chitín, a látky, ktoré mu dodávajú určitú pružnosť. Chelicery sú chitínom výrazne prestúpené, pre ich funkciu, chytanie koristi. Končatiny sú pospájané blanami, ktoré umožňujú pohyb končatín. Pavúky majú bočné spojenia, ktoré sa nazývajú pleurity. Vrchné sú tergity, spodné sternity a všetky spolu sa nazývajú SKLERITY. Doštičky, ktoré sa nachádzajúú skôr u hmyzu ako u pavúkovcov. :wink:
Obrázok
Obrázok
Obrázok

Užívateľov profilový obrázok
Razor
Príspevky: 1010
Dátum registrácie: 30. Apríla 2007, 15:46
Bydlisko: RS/NR
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Razor » 18. Januára 2008, 11:48

Dnes si povieme niečo o nervovej sústave pavúkov.
Vieme, že nervová sústava sa delí na roztpýlenú a gangliovú n.s. Gangliová sústava sa začína nachádzať od ploskavcov vyššie. Modifikáciou môže byť rebríčková nervová sústava ktorá je prítomná u obrúčkavcov. U hmyzu a pavúkovcov rebríčková nervová sústava výrazne pozmenená. Dokonalosť gangliovej n.s. je výrazná pri článkonožcoch. Nervová sústava sa musela meniť pre väčší počet končatín a členenie bruška. Tj. proces oligomerizácie a tagmatizácie. Oligomerizácia je proces pri ktorom sa zmenšuje počet článkov, a tagmatizácia (splývanie skupín článkov do väčších diferencovaných častí tela, hlava, hrud, bruško. U pavúkovcov hlavohrud a bruško. A čo tvorí centrum nervovej sústavy? Centrum tvorí okolohltanová obrúčka, ktorá je zložená z nadhltanového a podhlatanového nervového uzla, ktoré sú spojené priečnymi spojmi komisúrami. Len tak pre zaujímavosť pozdlžne spoje nazývame konektívy. Po týchto 2 uzloch do zadu do tela tiahnu 2 nervové pásy, ktoré sa v tele rozvetvujú. Nervy inervujú vnútorné orgány, črevo, pohlavné orgány, osrdcovnicu, a dalšie dôležité orgány. Okrem centrálnej nervovej sústavy má hmyz i sympatickú nervovú sústavu a obvodovú nervovú sústavu. Sympatická nervová sústava sa ešte delí na somatogastrickú n.s., mediálny nerv a koncovú časť nervovej sústavy, ktorá je ukončená splanchickým nervom - mnohonásobne sa vetviacim. Nabudúce sa môžete tešiť na tráviacu sústavu, ktorá je veľmi zaujímavá a môžete sa naučiť ako a kde putuje natrávená potrava do tela pavúka. :wink:
Obrázok
Obrázok
Obrázok

Užívateľov profilový obrázok
Razor
Príspevky: 1010
Dátum registrácie: 30. Apríla 2007, 15:46
Bydlisko: RS/NR
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Razor » 19. Januára 2008, 18:37

Takže sľúbená tráviaca sústava. Tráviaca sústava sa delí podľa toho kde sa pracúva potrava na tráviacu dutinu (hubky), tráviaci vak (mechúrniky) a tráviacu rúru, ktorú majú aj naše pavúčiky. Tráviaca sústava je zložená a rozdelená do 3 častí a to Stomodeum (predné črevo-vzniká z ektodermu), mezenteron (stredné črevo-vzniká z mezodermu) a koncová časť proctodeum (zadné črevo vzniká z ektodermu). Tie časti ktoré vznikajú z ektodermu pavúk zvlieka. Platí to i pre hmyz. A z čoho sa tieto jednotlivé časti skladajú? Stomodeum, kedže je predné črevo skladá sa zo slinovníka, majú ho len druhy ktoré prijímajú tuhú potravu, čiže pavúky slinovník nemajú. Dalej potrava putuje do hltana, pažeráka a hrvoľa. Hrvoľ slúži na uskladnenie potravy v obdobiach nedostatku. U Ceratogyrusov vidieť výrazný hrvoľ, ktorý vytvára do karapaxu akýsi roh. Preto vedia Ceratogyrusy prežiť za nevhodných pdmienkach dlhé obdobie bez potravy. Majú nadmieru vyvinutý hrvoľ. Iné druhy majú tiež hrvoľ no menší. Dalej potrava prechádza do puchorčeka, no zas len u druhov, ktoré prijímajú tuhú potravu. Pavúky puchorček nemajú, alebo ho majú ale v redukovanej forme.Stomodeum uzatvára chlopnička, ktorá zabraňuje vráteniu potravy do vyššie popísaných orgánov. Potrava pokračuje do stredného čreva mezenteronu. Nachádza sa tu tenké a hrubé črevo, kde je potrava vstrebávaná do tkanív a hemolymfou rozvážaná, alebo uložená v slepých chodbičkách, ktoré slúžia na zväčšenie tráviacej dutiny. Zadné črevo proctodeum tvorí konečník, no o ňom si povieme až pri vylučovacej sústave, ktorá vás čaká najbližšie. Medzi proktodeumom a mezenteronom sa nachádzajú vylučovacie ústroje Malpigiho trubice, o ktorých bude reč najbližšie. :wink:
Obrázok
Obrázok
Obrázok

Užívateľov profilový obrázok
Razor
Príspevky: 1010
Dátum registrácie: 30. Apríla 2007, 15:46
Bydlisko: RS/NR
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Razor » 21. Januára 2008, 14:42

Tak dnes sa vrhneme na vylučovaciu sústavu. Ste zvedaví ako to funguje? Pokojne sa usadte a čítajte daľej. Typickým orgánom pre vylučovanie pavúkov i hmyzu sú Malpigiho trubice, ktoré vznikajú zo zadného čreva proctodea (ak si pamätáte) avšak sú endodermálneho pôvodu pretože väčšou častou zasahujú do mezenteronu. Nachádzajú sa teda medzi proctodeom a mezenteronom. Začínajú slepo z proctodea a končia rozvetvené v mezenterone. Malpigiho trubice nie sú ničím pripevnené ležia voľne v mixoceli, (sú napojené len na črevo). Ich hlavnou funkciou je odoberať odpadové látky z hemolymfy, čiže slúžia aj ako nejaké obličky. Z malpigiho trubíc pokračujú odpadové látky daľej do zadného čreva, a odtial do konečníka, odkial sú vylučované odpadové látky. Kedže pavúky sú urikotelné živočíchy, vylučujú kyselinu močovú, amonne soli a sodné a draselné soli von z tela s malým množstvom vody. Medzi urikotelné živočíchy patria aj vtáky a plazy. Pavúk začne vylučovať až vtedy ked sa mu malpigiho trubice naplnia a tlačia nahromadené látky do zadného čreva. Exkrécia nepotrebných látok súvisí s prijatou potravou, samozrejme. Dalej pavúci sa zbavujú odpadových látok aj zvliekaním, kedy sa zbavujú dusíka a inkrustovaného vápnika v kutikule. Okrem toho sú v nej prítomné rôzne pigmenty, ktoré sú produktami látkového metabolizmu. Pri niektorých druhoch hmyzu i pavúkov môžu byť prítomné nefrocyty, ktoré sa podielajú na pomocnom odstraňovaní odpadových látok z tela. Vylučovacia sústava úzko súvisí s pohlavnou, o ktorej bude reč najbližšie. O tejto sústave by ste mali mať najviac informácíí, spolu s krycou, uvidíme o koľko budete múdrejší. :wink:
Obrázok
Obrázok
Obrázok

Užívateľov profilový obrázok
Razor
Príspevky: 1010
Dátum registrácie: 30. Apríla 2007, 15:46
Bydlisko: RS/NR
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Razor » 24. Januára 2008, 17:50

Pohlavná sústava.
Ako rozlíšiť pohlavie u pavúkov ? Pri pavúkoch je to v dospelosti jednoduché majú vysoko vyvinutý pohlavný dimorfizmus, čo znamená, že pohlavia sa od seba lahko odlišujú, veľkosťou, tvarom, vzhľadom, atd. Sú viditeľné i vonkajšie zmeny napr. samce majú dlhšie nohy, viditeľné bulbusy, majú menší abdomen, sú menej agresívny. Samičky väčšie väčšinou robustné s kratšími no hrubšími nohami, je ich oveľa viac ako samcov. Kedze samce slúžia vo svete pavúkov len na zachovanie rodu, samičiek je obvykle viac. Pri niektorých čeladiach môžu byť samce farebne atraktívne näjma čeľad Salticidae. Pohlavné žľazy pavúkov sú párové ako aj pohlavné kanáliky. Nepárové sú len vývody pohlavnej sústavy. Párenie začína až po dosiahnutí dospelosti samcov, kedy sa dávajú na zdlhavú cestu pri hladaní pohlavne zrelej samičky. Ak ju nájdu pomaly sa k nej priblížia, a zväčša jej dajú na javo bubnovaním o podklad, že prišiel partner a nie korisť. Samička bud odpovedá áno, alebo nemá záujem. Samec musí svoju úlohu splniť velmi rýchlo aby sa nestal koristou a tiež aby bol úspešný pri párení. Niekedy ide aj o 1200 mládat.
Ak samec dokončil čo mal, musí sa rýchlo vzdialiť a väčšinou sa mu to podarí, no niekedy sa stane koristou samičky. Ešte jedna zaujímavosť je u pavúkov, že samce nemajú oproti iným triedam penis. Zo zástupcov hmyzu ho majú všetky samčeky, tiež kôrovce ho majú, ale pavúkovce penis nemajú. Vyvinuli sa preto bulbusy, ktoré slúžia ako zásobáreň spermatu pred odovzdaním do samičích spermaték. A ako sa dostane spermat do bulbusov? Samec ked sa zvlečie so adultu, upradie spermatickú siet a z pohlavného otvoru vypúšťa na pavučinu spermat, ktorý nýsledne čerpá do bulbusov. Ked skončí, siet roztrhá a uteká si hladať partnerku. A čo vy, na čo ešte čakáte ? Partnerky čakajú, tak hor sa na vášnivú kopuláciu :wink:
Obrázok
Obrázok
Obrázok

Užívateľov profilový obrázok
Razor
Príspevky: 1010
Dátum registrácie: 30. Apríla 2007, 15:46
Bydlisko: RS/NR
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Razor » 6. Februára 2008, 12:55

Tak sa teda pustíme do dýchacej sústavy. Pavúky dýchaú prevažne vzdušnicami, no vývojovo staršie pavúky, ako aj vtáčkare dýchajú pľúcnymi vačkami. Zdalo by sa nám, že vtáčkare majú orgány dokonalejšie ako ostatné pavúky, nie je to pravda. Pľúcne vačky vznikli preliačením bruškových nožičiek zo žiabier, tým že sa preliačili do vnútra a tak zabezpečili dýchanie vzdušného kyslíka. Pľúcne vačky sú vlastne dutinky na ventrálnej časti bruška ktoré vyúsťujú otvorom stigma. V dutinách sú umiestnené lístkové výrastky - lamely, ktoré porkýva respiračný epitel. Lamely sú usporiadané rovno ako listy v knihe. Prúdi v nich hemolymfa. Rozťahovaním a sťahovaním vačkov vstupuje a vystupuje vzduch a vlastná výmena plynov sa uskutočňuje cez steny lístkov. Počet pľúcnych vačkov kolíše. Vtáčkare majú 2 páry pľúcnych vačkov, pavúky ktoré majú vyvinuté vzdušnice majú len 1 pár pľúcnych vačkov. Vzdušnice tracheje predstavujú dýchaciu sústavu pavúkovcov a vzdušnicovcov. Rozdiel medzi vzdušnicami a pľúcnymi vačkami je ten, že kyslík priamo zásobuje tkanivá a bunky, nie je rozvážaný pomocou telových tekutín. Preto pľúcne vačky patria medzi orgány ktoré zabezpečujú nepriame dýchanie a vzdušnice zabezpečujú priame dýchanie. Pľúca plumae, žiabre branchae patria tiež medzi orgány zabezpečujúce nepriame dýchanie, sú vyvinuté u vyšších organizmoch. Vzdušnicové žiabre, ktoré má prevažne vodný hmyz patrí k vzdušniciam, je to ich modifikácia. Vzdušnice predstavujú u pavúkovcoch nerozvetvené trubice, ktoré končia slepo v mixoceli. Počet trubíc je tiež kolísavý. Vzdušnicami dýchajú ricinuly, solifúgy, roztoče, kosce, šťúriky a vývojovo mladšie pavúky. Najdokonalejšie sú vzdušnice vyvinuté u hmyzu.
Obrázok
Obrázok
Obrázok

Užívateľov profilový obrázok
Razor
Príspevky: 1010
Dátum registrácie: 30. Apríla 2007, 15:46
Bydlisko: RS/NR
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Razor » 24. Februára 2008, 15:35

Srdcovo cievna sústava
Cievna sústava pavúkov sa vyznačuje rôzne zložitou stavbou. Ich srdce je trubicovité obklopené osrdcovníkom a leží na chrbtovej strane bruška, u niektorých môže zasahovať do prednej časti tela. Skladá sa zo silnej vrstvy okružných svalov a na povrchu s tenšími pozdlžnymi svalmi. Srdce je článkované a na každom článku je pár ostií (ostium) s chlopničkami. Ostiá slúžia ako pomocné otvory na reguláciu krvného tlaku v pavúčom tele. Sú to veľmi dôležité útvary, ktoré tiež rozhodujú o správnom zvliekaní pavúka. Ako aj hormony ekdyson (zvliekací hormon), a burzikon (hormon pomocou ktorého sklerotizuje kutikula). To sme si však povedali pri krycej sústave. Vid. prvý príspevok. Ako vieme krv pavúkov tvorí hemolymfa, ktorej základným farbivom je hemocyanín, ktorý na svetle žiari na modro vdaka prevládajúceho prvku hemolymfy a to Cu čiže meďi. Zato sa ľudovo hovorí, že pavúky majú tzv. modrú krv. Základom našej krvi je Fe čiže železo. V krvi pavúkov sa nachádzajú aj malé pohyblivé častice amebocyty, ktoré slúžia na zachytávanie prípadných škodlivýn v hemolymfe, čiže slúžia na jej čistenie. Kedže pavúky nemajú uzavretú cievnu sústavu hemolymfa sa voľne rozlieva do tela pavúka a tým obmýva vnútorné orgány. Je nasávaná už spomenutým trubicovitým sdrcom. Okysličená hemolymfa vchádza od zadu do osrdcovnice a je pretláčaná až na začiatok abdomenu kde sa bud vylieva, alebo pokračuje do hlavohrude. Ostiami sa hemolymfa môže vytláčať v takom množstve ako pavúk potrebuje. Odkysličená hemolymfa odchádza von jedným z 2 párov pľúcnych vačkov. Nie žiadnym ústnym otvorom !

Zmyselné zmysli už onedlho :wink:
Obrázok
Obrázok
Obrázok

Užívateľov profilový obrázok
Razor
Príspevky: 1010
Dátum registrácie: 30. Apríla 2007, 15:46
Bydlisko: RS/NR
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Razor » 5. Apríla 2008, 19:04

Píšem sem po dlhom čase a to o rýchlosti bitia srdca pavúkov. Pozoroval a meral som akým tempom bije srdce pavúka ktorému ešte pekne vidieť srdcovú aortu v nižších zvlekoch. Srdce bije cca 35-40 úderov za minútu čo je pekný výkon. Pokusu sa podrobil pavúk z rodu Acanthoscurria, Brachypelma a Lasiodora. Všetkým bilo srdce približne rovnako, ale menšie odchylky tam viditeľné boli.
Obrázok
Obrázok
Obrázok

Užívateľov profilový obrázok
Razor
Príspevky: 1010
Dátum registrácie: 30. Apríla 2007, 15:46
Bydlisko: RS/NR
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Razor » 20. Apríla 2008, 11:07

Zmyslová sústava
Pavúky aj hmyz tvoria najväčšiu skupinu živočíchov na svete, a preto ich existuje obrovské množstvo na našej planéte. Ryby, cicavce ani vtáky spolu, by ich v počte ani len kúsok nedobehli. Každý živočích, má určité špeciálne zmysli, ktorými ho príroda vybavila, aby mohol loviť, kopulovať, vnímať vonkajšie prostredie a brániť sa pred predátormi. Zmysli sú špecifické pre každú skupinu zvierat...ale my sa zameriame na vtáčkare, prípadne odbehneme medzi ostatné pavúky. Určite viete, že pavúky majú oči. A načo slúžia tieto v tme lesknúce sa malé šošovky ? Ako u všetkých živočíchov na videnie a vnímanie potravy a predátorov. Niektorí vedci sa domnievajú, že pavúky vidia farebne ! Počet očí môže kolísať, niektoré druhy ich môžu mať 6 no vačšinou sú vždy v počte 8. Vývinovo mladšie pavúky (Araneus, Agelena...) majú 2 hlavné oči, pod nimi 4 menšie a na bokoch dalšie 2. Pavúky čeľade Salticidae majú 2 väčšie oči a pod nimi tiež 4 menšie a na bokoch tiež 2 menšie oči, ale chcem tým povedať, že na rozdiel od iných pavúkov sa Skákavkovité (Salticidae) spolieha hlavne na svoj zrak, preto sú oči vyvinuté maximáne (majú binokulárne videnie). Korisť vedia ulapiť a zbadať až na 30 cm vzdialenosť. Naopak naše vtáčkare majú oči na očnom hrbolčeku čiže sa nám zdá, že majú oči 2. V skutočnosti ich je tiež 8. Vtáčkare sú skor dosť slepé, ked to porovnám zo skákavkovitými a preto sa spoliehajú skôr na svoju silu ako na zrak (majú monokulárne videnie). Oči pavúkov sa skladajú z jednoduchých šošoviek ocellí, a lietavý hmyz má oči zložené z omatidií. Najviac ich má vážka až 30 000, mucha cez 400 a motýľ okolo 12-17000. Omatídiá majú tvar kužeľa, a jeho obrátenú základnu tvorí chitinozna priehľadná faceta pod ktorou je svetlolomná vrstva nazývaná kryštálový kužeľ. Hrot kužeľa je zo sietnicových buniek. Ich jemné fibrili smerujúce k ose oka sú vlastným dráždivým elemenotm nazývaným rhabdom. Zo základne každej sietnocivej bunky vychádza nervové vlákno. Oči môžu byť podľa denného či nočného hmyzu apozičné, či superpozičné. Pavúky majú oči superpozičné, ktoré dávajú svetlý obraz no málo ostrý. Ked je oko osvetlené pigment sa presúva k sietnici a chráni ju pred poškodením. Aj preto oči nočného hmyzu a článkonožcov svietia.
Vtáčkare disponujú aj špeciálnymi chlpkami ktoré sa pohybujú v trichobotriách a sú to trichobotriálne chĺpky, ktoré umožňujú pavúkovi podať informáciu o akú veľkú korysť ide a či sa oplatí zautočiť. Tiež sú vybavené chĺpkami seizomoreceptorickými, ktoré dajú pavúkovi informáciu o vonkajšom prostredí, (zvyčajne vlhkosť, tlak). Preto ak sa pavúk necíti v príliž vlhkom či suchom prostredí v poriadku presúva sa.
Oko pavúka
Obrázok
i-šošovka
ii-vnútorný priestor oka
iii-sietnica
iv-očná komora so svetlocitlivou bunkou
v-očný nerv

Nejaké druhy pavúkov a ich oči:

Salticidae (najvyvinutejšie oči)
Obrázok

Netcasting spider (vrhač sietí - musí mať dokonalý zrak aby chytil korisť do pripravenej siete)
Obrázok

Crab spider - bežníky z čeľade Thomisidae (zrak slabo vyvinutý, no napriek tomu majstri v maskovaní)
Obrázok

Theraphosidae (vtáčkare sa spoliehajú skôr na svoju veľkosť a silu ako na zrak)
Obrázok
Je nesmierne množstvo očí, usporiadania jednotlivých očí a ich tvarov. Každé na niečo slúžia a majú špecifickú úlohu. Príroda to tak zariadila, preto ju rešpektujme a učme sa z jej krás !

Pre návštevníkov lasiodory pripravil Razor :wink:
Obrázok
Obrázok
Obrázok

Užívateľov profilový obrázok
Sceptic
Administrátor stránky
Príspevky: 2392
Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
Bydlisko: ZA
Kontaktovať užívateľa:

Príspevok od užívateľa Sceptic » 16. Novembra 2008, 15:45

Tieto fotografie sa stanu predmetom clanku a davam ich len ako ukazku pre tych co chodia na forum. Ak mate pripomienky napiste, potom ich vymazem.

Stavba tela pavuka
Obrázok

Obrázok

Oci
Obrázok

Spermateka
Obrázok

Rez spermatekou (predstavte si ako keby bol robeny na hore uvedej foto stredom zvlecky)
Obrázok
Tento obrazok som robil podla casopisu Sklipkan rocnik 1. č2. je len o nieco malo modifikovany original zaco sa ospravedlnujem :) . Ihned ako bude mat k dipoziicii tablet obrazok prerobim. Nedalo mi ho tam nehodit, myslim si, ze tu kazdy velmi pekne pochopi co sa vlastne zvlieka, velmi dobre pochopite aj vnutornu strukturu. Tam kde je na obrazku popisok cislo 7 pavuk vsuva do samice bulbus.


Samec
Obrázok
Sipka ukazuje na samci "gonopore".

Obrázok
Obcas maju niektore samce vyvinute aj pridavne pohlavne zlazy, ktore sa daju pomylit so spermatekou.


Obrázok
bulbus - (bulbus tvoria - embolus, tegulum, subtegulum)

Užívateľov profilový obrázok
Sceptic
Administrátor stránky
Príspevky: 2392
Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
Bydlisko: ZA
Kontaktovať užívateľa:
Re: Anatomia a fyziologia vtackarov

Príspevok od užívateľa Sceptic » 29. Decembra 2012, 21:16

Obrázok

cierna sipka – anteriorny (v prednej casti)
biela sipka - posteriorny (v zadnej casti)
cervena ciara – retrolateralna strana
modra ciara – prolateralna strana
zelena ciara – medial

zlta ciara – proximalna („blizsie k telu“)
Priklad: oznacena je tibia na 1 pare kk. zltou a ruzovou farbou. Pri znaceni je proximalna cast tibii oznacena zltou pretoze je v tomto pripade blizsie k telu. Ked si vsimnete jednotlive farebne ohranicene casti kracavych noh, vsetky co su „blizsie k telu“ su oznacene zltou farbou.

ruzova ciara – distalna („dalej od tela“)
Priklad: tibia na 1 pare kk. je ohranicena dvoma farbami – zltou a ruzovou. Tibia smerom na tarsus, je zaznacena ruzovou farbou, pretoze je dalej od tela, je to vlastne opak proximalu.

Užívateľov profilový obrázok
Sceptic
Administrátor stránky
Príspevky: 2392
Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
Bydlisko: ZA
Kontaktovať užívateľa:
Re: Anatomia a fyziologia vtackarov

Príspevok od užívateľa Sceptic » 6. Júla 2013, 19:51

Obrázok
Saci zaludok (cerveny) a esophagus (modry).

Saci zaludok je ukotveny a riadeny svalmi, ktoreho su prichytene o vnutorne steny a hornu cast karapaxu. Zo sacieho zaludka vychadza esophagus (pazerak), ktory ho spaja s pharynxom (hltanom), ktory nie je na obrazku. Vtackar ich kompletne zvlieka a pri vacsich jedincoch je cela sustava viditelna volnym okom.

Užívateľov profilový obrázok
Sceptic
Administrátor stránky
Príspevky: 2392
Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
Bydlisko: ZA
Kontaktovať užívateľa:
Re: Anatomia a fyziologia vtackarov

Príspevok od užívateľa Sceptic » 7. Novembra 2014, 19:55



Napísať odpoveď