Vnimanie vtackarov domorodymi obyvatelmi dediny Pedra Branca

Sem umiestňujte svoje otázky ohľadom chovu, starostlivosti a pod.

Moderátori: Sceptic, bebekexxx

Napísať odpoveď
Užívateľov profilový obrázok
Sceptic
Administrátor stránky
Príspevky: 2392
Dátum registrácie: 28. Decembra 2005, 16:20
Bydlisko: ZA
Kontaktovať užívateľa:
Vnimanie vtackarov domorodymi obyvatelmi dediny Pedra Branca

Príspevok od užívateľa Sceptic » 13. Augusta 2012, 14:38

Vnimanie vtackarov domorodymi obyvatelmi dedinky Pedra Branca, Bahia State, Brazilia

Autor clanku rozobera koncepciu znalosti a postojov ludi z Pedra Branca, kde sa vtackare vyskytuju. Clanok je ista sonda vztahov medzi ludmi a vtackarmi respektivne mygalomorfnymi pavukmi. V miestnom jazyku maju pre vtackare nazov - „caranguejeiras“. Samotna studia pozostavala z 30 rozhovorov medzi osobami vo veku 13 – 86 rokov, autor kladol zakladne otazky ohladne taxonomie, biotopu, vyskytu atd..

Z clanku opat vyberam len jednu odpoved z kazdej serie otazok, ktora najviac vystihuje postrehy obycajnych ludi z Pedra Branca. Odpovede ludi su zvacsa bezprostredneho charakteru. Pod kazdou seriou otazok autor rozobera podrobnosti a porovnava odpovede obyvatelov v kontexte s vedecky overenymi faktami. Aj vdaka tymto jednoduchym odpovediam dostava autor predstavu o etnozoologii v danej oblasti. (Sceptic).

Na otazku morfologie, sfarbenia a vyskytu vtackarov sa najviac priblizuje odpoved:
„V polopustnej vegetaciu si su velke a cierne. Tie, ktore su odtialto su do cervena a mensie.“
(Mr. E. 50 rokov)

Z hladiska taxonomie su vtackare a ine pavukovce charakterizovane ako hmyz:
„Hmyz su tie male zvierata ako mravce, chrobaky, pavuky“
(Mrs E. 84 rokov)

Obyvatelia pozoruju vtackarov najviac pocas burok:
„Maju radsej zimu. Ked prestane prsat je mozne ich vidiet vela“
(Mr A. 42 rokov)

Co je potravou vtackarov:
„Moze to byt cvrcek, husenice, ine pavuky. Proste co najdu“
(Mrs P. 80 rokov)

Ake su predatory vtackarov:
„Jedia ich myvali, malych vtackarov jedia aj hadi.“
(Mr T. 39 rokov)

Co viete o reprodukcii vtackarov:
„V juny sa liahnu vsetci. Vsetok hmyz. Istu dobu su v takej kulicke s vajickami. V obdobi dazdov. Myslim si, ze sa rodia vo vnutri diery.“
(Mrs. V. 67 rokov)

Ake nebezpecenstvo pre Vas predstavuju:
„Obavam sa uhryznutia no ovela viacej sa bojim ich chlpkov. Citime sa potom zle mame horucky a prehana nas. Ked sa ich chcete dotknut uvolnuju ich. Ich chlpky su jemne. Su hlavne na chrbte a nohach“
(L. 28 rokov)

Na agresivne spravanie vtackarov bola odpoved skoro jednoznacna:
„Ked sa liahnu su, agresivne a napadaju nas“.
(A. 25 rokov)


Z vysledku rozhovorov vyplyva, ze obyvatelia maju zhruba ucelenu predstavu o spravani a vyskyte vtackarov, vedia ich odlisovat od inych druhov, maju predstavu o ich zivote. Pre nich prestavuje vsetko hmyz bez rozdielu na skutocne zaradenie. Vedia sa vyvarovat pred pripadnym uhryznutim a vedia, ze v obdobi ked male opustaju kokon su samice agresivne a maju sa k nim priblizovat. Maju znalosti aj o pripadnom uhryznuti ci obrannych chlpkoch. Na dovazok nerobia z vtackarov ziadne strasiaky a autor clanku nezaznamenal ziadne expresivne reakcie na tuto temu.



Interakcia medzi clovekom a vtackarom, pripadne jeho symbolu v domorodych kulturach je naozaj sirsia ako by sme predpokladali. Samozrejme prevazuju aj iste predsudky a neopodstatnene obavy (Sceptic).

Z clanku vyberam:

Myty, legendy
  • -v Juznej Amerike maju ludia predstavu, ze stromove druhy vtackarov dokazu v ohrozeni za pomoci roztiahnutych noh poletovat ako vtaci z vetvy na vetvu

    -v Strednej Amerike zase volaju vtackarov „konske pavuky“ pretoze maju mylnu predstavu, ze mozu pohryz kona v oblasti kopyta co ma za pricunu ich mozny pad z neho

    -v Kolumbii maju vtackare prezyvku rebienta-caballo - „zabijaci konov“

    -v Kamerune pouzivaju vtackare na tradicne vestenie buducnosti za pomoc kariet, ktore usporiadaju do okolia pavucieho pribytku

Gastronomia
  • -uz nam zname pecenie vtackarov v Laose, vajicka samic konzumuju surove bez upravy

    -podobne sa zivia vtackarmi aj v Kambodzi a roznych kmenoch v Amazonii
Liecitelstvo
  • -od Tzeltal po Chiapas v Mexiku pouzivaju vtackarov na liecenie nadorov, nechavaju sa uhryznut na postihnutu cast

    -v Brazlii maju pomahat zuby vtackarov (zavesene?) okolo krku na liecbu Erysipelu

    -naopak v Alagoas sa odporucaju zuby vtackarov prave na bolesti zubov

    -zuby sa pouzivaju aj ako amulet zaveseny na krku detom, ktorych takto maju zbavit diabolsky oci

    -deti, ktore budu nosit amulet zo zubov vtackarov budu mat na opatku ich zuby biele, silne a zdrave

    -vo Feira de Santana veria, ze prasok z vtackarov, ktory si pridavaju do caju pomaha pri astme

    - obyvatelia Pedra Branca si prikladaju na miesto uhryznutia cesnak, lad, zelene listy alebo kesu oriesky

    -Navaho indiani z Juznej Ameriky tvrdia, ze vtackare su viacej jedovate ako cierne vdovy a clovek zomiera do pol hodiny po ich uhryznuti. Tradicna medicina na uhryznutie vtackarom, bodnutie skorpionom je zlcnik (zlc) z medveda, vlka, pumy, skunka zmiesany s kukuricovou zmesou a korennymi listami.

Klucove slova: myty, legendy, liecitelstvo, etnozoologia

Kód: Vybrať všetko

Costa Neto, Eraldo M.  “Bird-spiders (Arachnida, Mygalomorphae) as perceived by the inhabitants of the village of Pedra Branca, Bahia State, Brazil.”  Journal of Ethnobiology and Ethnomedicine. (2006) 2:50 doi:10.1186/1746-4269-2-50.

Užívateľov profilový obrázok
Z0oMb3E
skúsený chovateľ
Príspevky: 1586
Dátum registrácie: 18. Januára 2009, 18:16
Bydlisko: Lipt. Osada
Kontaktovať užívateľa:
Re: Vnimanie vtackarov domorodymi obyvatelmi dediny Pedra Br

Príspevok od užívateľa Z0oMb3E » 13. Augusta 2012, 17:09

rozsirim ju o vyroky a myty nasich domorodcov ktore som za tie roky navstev a pozorovatelov nazbieral...
-vsetky "tarantule" su smrtelne jedovate-
-cim su farebnejsie tym su jedovatejsie-
-i velke pavuky sa dokazu dostat cez 3mm vetranie-
-ked pavuk utecie nasledujucu noc okamzite utoci na spiaceho cloveka v jeho blizkosti-
-ak uniknu viacere utocia v skupinach-
-pavuky stipu-
-ak sa pavuk nehybe je automaticky mrtvy-
-vsetky pavuky sa mozu parit medzi sebou (samozrejme i cez sklo)-
-pavuky sycia a cvrlikaju-
-kazdy druhy pozna cloveka ktory pozna cloveka ktory nasiel "tarantulu" v kvete z baumaxu-
...
Okrem toho čo neviem, viem všetko! (Sokrates)


Napísať odpoveď